Quantcast
Channel: Bystricoviny.sk - správy - kultúra - športBystricoviny.sk – správy – kultúra –šport
Viewing all 17053 articles
Browse latest View live

Zraniteľným Bystričanom v boji s koronavírusom pomáha mestská polícia i dobrovoľníci

$
0
0

Mesto Banská Bystrica sa snaží pomáhať občanom prežiť koronavírusovú krízu rôznymi spôsobmi. Nechýbajú prejavy solidarity s tými najzraniteľnejšími, pomáhajú aj príslušníci mestskej polície a dobrovoľníci.

Mestská polície kontroluje dodržiavanie opatrení a rozdáva rúška  

V súvislosti s prijatými opatreniami pred šírením nákazy v meste pod Urpínom príslušníci mestskej polície monitorujú dodržiavanie nariadení vydaných mestom, ako aj nariadení Ústredného krízového štábu SR. Sústreďujú sa na kontrolu verejných priestranstiev a upozorňujú občanov, aby opustili miesta s vyššou koncentráciou ľudí.

Mestská polícia v Banskej Bystrici vyzýva všetkých občanov, aby svojim zodpovedným správaním pristupovali k účinnej prevencii a dodržiavaniu prijatých opatrení pred šírením nákazy. Zároveň policajné hliadky pomáhajú najzraniteľnejším skupinám obyvateľov s ochrannými rúškami.

Primátor mesta Ján Nosko k tomu uviedol:

Uvedomujeme si, že nie ku každému sa informácie od nás dostanú. Najviac požiadaviek prichádza z Fončordy, preto sme už včera vyslali do tejto lokality hliadky mestskej polície. Megafónom vyzývali všetkých seniorov, ktorí potrebujú ochranné rúška, aby si ich prišli vyzdvihnúť. Stretli sme sa s pozitívnymi ohlasmi a do hodiny sme rozdali všetky zásoby. V tejto iniciatíve dnes pokračujeme na Uhlisku a Sídlisku,“ 

Mestskí policajti megafónom vyzývajú všetkých seniorov, ktorí potrebujú ochranné rúška, aby si ich prišli vyzdvihnúť. Výsledkom je, že všetky zásoby, ktoré majú so sebou, rozdajú. Preto sa im primátor poďakoval za pomoc a v tejto iniciatíve bude mesto ďalej pokračovať.

Na vytvorené kontakty osamelysenior@banskabystrica.sk a 048/43 30 777, ktoré sú určené pre osamelých seniorov a ľudí odkázaných na pomoc druhých, prišlo doposiaľ približne 1500 žiadostí. Počet požiadaviek každým dňom narastá,  preto v teréne okrem zamestnancov mestského úradu a dobrovoľníkov denne pomáha aj banskobystrická mestská polícia. Príslušníci MsP  rozvážajú aj nákupy s potravinami.

V prevencii pred šírením nákazy v meste pomáhajú aj dobrovoľníci

S roznášaním rúšok osamelým či imobilným seniorom mestu okrem zamestnancov mestského úradu pomáha aj Centrum dobrovoľníctva, bystrickí skauti, Saleziáni či dobrovoľníci Červeného kríža.

Nedeľnú situáciu opísal banskobystrický primátor Ján Nosko slovami:

„Hoci mohli byť doma so svojimi rodinami, dostal som hlásenie, že všetky posádky v tento deň rozviezli ďalších 1 000 rúšok tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Patrí vám veľké ďakujem.“

Je potešujúce, že počas koronavírusovej krízy narastajú medzi ľuďmi prejavy solidarity a vzájomnej pomoci. Takto tie nastávajúce dni neistoty prežijeme o čosi pokojnejšie.

Fungovanie mestského úradu – pripomíname dôležité telefónne čísla

  • Telefónne čísla: informácie 048/4330 321; 048/4330 322.
  • Miestne dane a poplatky: poradenstvo: 048/ 4330 222, podania týkajúce sa miestnych daní a poplatku za komunálny odpad na Oddelenie daní a poplatkov je potrebné podávať prostredníctvom portálu slovensko.skcez elektronickú schránku alebo poštou, a nie prostredníctvom e-mailu.
  • Stavebný úrad: kontakt (stavebné konania) 048/ 4330 444.
  • Matričný úrad a ohlasovňa pobytu: e-mail cellarova@banskabystrica.sk
    t. č.: 048/4330 720, 048/4330 721, 048/4330 722, 048/4330 723, 048/4330 724, 048/4330 725,  048/4330 726.
  • Podateľňa:podatelna@banskabystrica.sk

Doklady z Matričného úradu a ohlasovne pobytu

  • Vydávanie rodných, sobášnych a úmrtných listov z matriky je obmedzené.
  • Duplikáty týchto listov sa v súčasnosti nevydávajú.
  • Do 60 dní od narodenia dieťaťa ošetrujú lekári dieťa aj na preukaz poistenca matky. Z tohto dôvodu nie je nutné žiadať o vydanie prvého výpisu rodného listu v súčasnej mimoriadnej situácii.
  • Na pochovanie zomrelého je postačujúci List o prehliadke mŕtveho. Úmrtný list nie je potrebný.
  • Žiadosti o uzavretie manželstva sa momentálne nevydávajú. Termín svadby je možné dohodnúť si s matrikou telefonicky, prípadne e-mailom:girovska@banskabystrica.sk
  • Plánované svadby sa realizujú za prísnych opatrení.

Príspevok Zraniteľným Bystričanom v boji s koronavírusom pomáha mestská polícia i dobrovoľníci zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.


Krízový štáb a vláda prijali asi 40 nových opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu

$
0
0

V pondelok do neskorých nočných hodín rokoval Ústredný krízový štáb a následne aj vláda SR. V boji s pandémiou koronavírusu sa prijalo zhruba 40 nových opatrení.

Na Slovensku máme aktuálne 204 prípadov koronavírusu

Ako informoval hlavný hygienik Ján Mikas, na Slovensku máme aktuálne 204 pacientov s pozitívnymi výsledkami na ochorenie COVID-19. Za pondelok pribudlo 19 nových prípadov, 432 vzoriek bolo negatívnych. Celkovo išlo o 3 736 negatívnych prípadov. Vláda v utorok predloží  na skrátené legislatívne konanie zákon, aby sa mohli využívať dáta mobilných operátorov o lokalizácii občanov.

Podľa Mikasa od utorka začína testovanie aj v Trenčíne:

„Laboratórna diagnostika je zabezpečená. Aktuálna kapacita testovania sa tak zvýši na 1 000 vzoriek denne.“

Povinné nosenie ochranných rúšok

Na pondelkovom krízovom štábe bolo prijatých zhruba 40 nových opatrení. V utorok o nich informoval predseda vlády Igor Matovič.

Nosiť ochranné rúška, ktoré zakrývajú nos a ústa, mimo svojho domu či bytu bude povinnosťou. Ľudia, ktorí sa dostanú do radu, budú musieť dodržiavať dvojmetrový rozostup. Od konca marca sa bude pri vstupe do nemocníc, obchodov či iných miest, kde sa hromadia ľudia, merať ľuďom telesná teplota.

Núdzový stav aj pre zariadenia sociálnych služieb

Vláda SR vyhlásila núdzový stav v zariadeniach sociálnych služieb, ako sú domovy dôchodcov. Premiér Matovič o tom informoval s tým, že štát chce týmto chrániť seniorov, ktorí sú v prípade pandémie koronavírusu najzraniteľnejšou skupinou. Úrad verejného zdravotníctva SR zároveň uzavrie činnosť denných stacionárov a pre sociálne zariadenia vydá hygienické pokyny.

Opatrenia pre seniorov

Vláda SR a Úrad verejného zdravotníctva SR vyzvali dôchodcov, aby pre riziko ochorenia COVID-19 vychádzali zo svojho domu či bytu len v nevyhnutých prípadoch. Štát seniorom odporúča, aby radšej požiadali o pomoc iných, eliminovali sociálny kontakt s druhými ľuďmi, a to aj s rodinnými príslušníkmi.

Vláda je pripravená v prípade nutnosti aj prijať zákaz vychádzania pre konkrétne skupiny ľudí. Mestá a obce štát vyzval, aby zriadili telefónne linky pre seniorov za účelom objednania si donášky potravín.

Potraviny, drogérie, trafiky či obchody s predajom krmív pre zvieratá budú vždy v nedeľu zatvorené. Pôjde o sanitárny deň a deň, keď si majú oddýchnuť zamestnanci. Pre seniorov nad 65 rokov sa zároveň určia špeciálne otváracie hodiny v obchodoch, a to od 9:00 do 12:00 hod.

Na vstupe do obchodov sa má podľa slov predsedu vlády kontrolovať telesná teplota vchádzajúcich zákazníkov na čele.

„Ak sa však nebudú v obchodoch dodržiavať vyhlásené hygienické a organizačné opatrenia, tak je možné, že prevádzku štát uzatvorí, a to až do konca karantény,“

dodal premiér.

Lokalizácia telefónov občanov

Vláda Igora Matoviča predloží ešte v priebeh utorka na skrátené legislatívne konanie zákon, aby sa mohli využívať dáta mobilných operátorov o lokalizácii občanov. Návrh predloží aj Ministerstvo spravodlivosti SR a týka sa neplynutia lehôt od 12. marca do 30. apríla a hlasovania per rollam pre právnické osoby.

Dočasné zrušenie vlakov zadarmo pre študentov

Ministerstvo dopravy a výstavby SR zruší bezplatnú železničnú dopravu pre študentov, kým budú školy zatvorené, aby sa im menej umožnilo tráviť čas cestovaním.

Premiér Matovič poznamenal, že sa tým nezakazuje študentom cestovať. Ak ale budú cestovať, budú si to musieť zaplatiť.

„Študenti majú byť doma a nemajú čo cestovať bezplatne vlakom po Slovensku a ohrozovať zdravie druhých ľudí. Musíme minimalizovať počet ľudí aj v prostriedkoch hromadnej dopravy a akúkoľvek nezmysluplnú dopravu len preto, lebo idem na výlet, musíme vylúčiť von.“

Vláda SR, Ústredný krízový štáb aj Úrad verejného zdravotníctva zároveň dôrazne vyzýva dôchodcov, aby necestovali hromadnou dopravou, respektíve aby využívali hromadnú dopravu len v absolútne nevyhnutných prípadoch.

„Veľmi veľa dôchodcov totiž využíva naďalej bezplatnú železničnú dopravu evidentne nie z nevyhnutných dôvodov. Ak táto prosba nezaberie, urobíme podobný krok ako v prípade študentov, teda zruší sa bezplatné cestovanie vlakmi aj pre túto skupinu obyvateľov.“

dodal premiér Igor Matovič.

Tri samostatné nemocnice sa vyčlenia na liečbu COVID-19

Na Slovensku by mali byť tri nemocnice vyčlenené na liečbu ochorenia COVID-19. Ministerstvo zdravotníctva má pripraviť reprofilizáciu nemocníc tak, aby bola jedna na západe, východe a strede krajiny. V ostatných nemocniciach majú byť samostatné pavilóny.

Nakúpi sa 200 000 nových testov

Vláda chce v najbližších dňoch nakúpiť 200 000 testov na zachytenie ochorenia COVID-19. Nepôjde však o rýchlotesty, ktoré už máme. V tých zdravotníckych zariadeniach, kde vznikajú problémy, budú prítomní policajti i vojaci. Štát pred každou nemocnicou, kde sa budú robiť odbery, zriadi odberné miesta, kde môže prísť pacient autom a priamo odtiaľ mu urobia ster.. Štát zároveň zakázal vývoz potrebných liekov mimo SR.

Ďalšie opatrenia

Prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský dostane poverenie, aby zabezpečil poriadok v nemocniciach. Dôvodom sú občania, ktorí prichádzajú na vyšetrenie bez dodržania hygienických štandardov.

Ministerstvo obrany SR má zároveň identifikovať vojakov, z ktorých by sa po potrebnom preškolení v čase potreby mohli stať sanitári.

Štát chce na komunikáciu čo najviac využívať verejnoprávnu RTVS, kde chce spustiť kampaň s cieľom informovať o prijatých opatreniach. Malo by ísť aj o vysielanie svätých omší či vzdelávacích relácií pre žiakov a študentov od 18:00 hpd.. O priestor požiada vláda aj súkromné médiá.

Premiér zároveň informoval, že platí výnimka pre poskytovanie služieb notárov a advokátov, nebudú plynúť zákonné lehoty, a to od 12. marca do 30. apríla. Zároveň nebudú realizované ani žiadne exekúcie či dražby.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas poznamenal, že prijaté  opatrenia sú adekvátne. V súvislosti s prepravou osôb v taxíkoch uviedol, že tento zákaz bude platiť naďalej. Tvrdí, že riziko nákazy medzi osobami je veľmi vysoké, preto stále platí len možnosť prepravy tovaru.

Platnosť zákazu organizovania spoločenských, hromadných, kultúrnych podujatí bola predĺžená podľa slov premiéra Matoviča do odvolania.

Rušia sa písomné maturity aj Testovanie 9 na školách

Minister školstva Branislav Gröhling po rokovaní krízového štábu povedal, že sa prerušuje výučba na školách od 30. marca až do odvolania.

Zároveň oznámil, že sa pre koronavírus ruší aj Testovanie 9 pre žiakov základných škôl, rovnako sa ruší aj písomná časť maturít. Ústne maturity by sa mali uskutočniť a to dva týždne po tom, čo sa študenti vrátia do škôl.

„Chceme, aby maturanti tento rok maturovali, a to do 30. júna,“

vyhlásil minister školstva.

Príspevok Krízový štáb a vláda prijali asi 40 nových opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Olympiádu presunuli o rok, bystrickí atléti nie sú nadšení, Matej Tóth zvažuje koniec kariéry + REAKCIE

$
0
0

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v utorok oficiálne rozhodol o odložení olympijských hier v Tokiu na rok 2021. Dôvod je pandémia nového koronavírusu. Naši banskobystrickí atléti tento krok očakávali, no väčšina z nich nadšená rozhodne nie je. Chodec Matej Tóth dokonca uvažuje o ukončení kariéry.

Japonsko navrhlo odloženie olympijských hier v Tokiu približne o rok a Medzinárodný olympijský výbor (MOV) s tým súhlasil a aj oficiálne rozhodol. Predseda japonskej vlády Šinzo Abe po utorňajšom telefonickom rozhovore s prezidentom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasom Bachom zdôraznil: „Olympijské hry by sa mali uskutočniť najneskôr v lete 2021 ako dôkaz víťazstva sveta nad koronavírusom. Navrhol som teda, aby sme ich odložili približne o rok. Prezident Bach stopercentne súhlasil. „

V Tokiu sa malo predstaviť cez 11.000 športovcov z 206 krajín sveta, ktorí mali súťažiť v 33 športoch a 50 disciplínach. Rozpočet OH je vyše 12 miliárd amerických dolárov, tri mali dať sponzori z Japonska. Jednou z možností bolo, že by sa OH konali bez divákov, čo by znamenalo stratu 800 miliónov USD.

Na telefonickej konferencii sa zúčastnila aj tokijská guvernérka Juriko Koikeová, tá informovala, že napriek ročnému posunu sa podujatie bude naďalej nazývať Tokio 2020. Ide o prvé odloženie najväčšieho športového sviatku v histórii, doteraz došlo iba k ich zrušeniu počas svetových vojen, v rokoch 1916, 1940 a 1944.

Najnovšia správa sa veľmi citeľne dotýka nášho chodca, olympijského víťaza z Ria a majstra sveta na 50km Mateja Tótha, ktorý žije v meste pod Urpínom a reprezentuje Slovensko i armádnu Duklu. Pre TASR k rozhodnutiu MOV o preložení olympiády o rok povedal:

„Rozhodnutie posunúť hry je najlepšie pre väčšinu ľudí v športovom hnutí a záujmy jednotlivca musia ísť bokom pre dobro väčšiny. Hoci pre mňa to nie je dobré. Nevidím veľmi optimisticky, že by som mal absolvovať ešte ďalšiu prípravu a predĺžiť si kariéru o rok. Nehovorím ešte definitívne, že končím. Chcem si to prebrať s mojím zamestnávateľom VŠC DUKLA Banská Bystrica. Rozhodnutie neurobím sám v mojej hlave. Pokúsim sa udržať sa ešte v nejakej základnej forme, aby som prípadne mohol zareagovať ešte nejakým štartom. Je tu ešte veľa premenných, preto by som nechcel všetko len tak zavesiť na klinec. Rozhodnutie chcem dať v inom rozpoložení, v akom som teraz.“

Prinášame vám aj ostatné názory banskobystrických atlétov z VŠC DUKLA pred spomínaným rozhodnutím MOV ako ich zdokumentoval Slovenský atletický zväz na svojom oficiálnom webe:

MATEJ TÓTH, olympijský víťaz 2016, majster sveta 2016 a dvojnásobný vicemajster Európy (2014, 2018) v chôdzi na 50 km: „Podľa môjho názoru OH v Tokiu sa nebudú konať v pôvodnom termíne. S pribúdajúcimi dňami som o tom presvedčený čoraz viac. Pre mňa osobne by bolo najlepšie, ak by sa uskutočnili na jeseň, niekedy v októbri. Mal by som ešte dosť času splniť limit, a bol by ešte aj priestor na prípravu. Navyše, počasie by bolo pre vytrvalcov určite vhodnejšie ako v lete, a pritom termín by nebol veľmi vzdialený od pôvodného. Ak by olympiádu presunuli o rok, prípadne na obdobie ešte neskôr, z môjho pohľadu by bolo už asi nereálne, aby som na tokijských hrách štartoval. Olympiáda, šport a atletika je pre nás veľmi dôležitá, oveľa dôležitejšie je teraz pre ľudstvo poraziť vírus a vyrovnať sa s pandémiou. Držme si palce!“

MARTINA HRAŠNOVÁ, dvojnásobná vicemajsterka Európy (2012, 2014) a bronzová z MS 2009 v hode kladivom: „V prípade, že by sa situácia začala zlepšovať, a koncom júla by už bolo možné bezpečne cestovať, bola by som rada, keby sa OH konali v plánovanom termíne. Zrejme by sme asi nedosahovali najlepšie možné výsledky, no boli by len odraz súčasnej komplikovanej situácie a pre fanúšikov aspoň spríjemnenie náročných časov. Ak by však riziko nákazy bolo stále veľké, a bolo by nutné hry odložiť, priklonila by som sa k presunu na rok 2021, prípadne až na obdobie po úplnom odznení nákazy, keď bude svet opäť fungovať normálne a bude mať chuť baviť sa športom.“

MARCEL LOMNICKÝ, piaty na OH 2016, dvakrát ôsmy na MS (2013 a 2015) a dvakrát strieborný na Svetovej univerziáde (2011, 2013) v hode kladivom:

„Na OH sa pripravujem, ako keby sa uskutočnili v riadnom termíne. Myslím si, že budú v pôvodnom termíne od 24. júla, no možno bez divákov, a ja na ne budem pripravený na 110 percent. Ak však olympiádu zrušia, prežijem to. Venujem sa tomu, čo ma baví a napĺňa, a aj keby sme v tomto roku už nesúťažili, trénovať neprestanem. Všetkým teraz želám, aby ostali zdraví.“

MÁRIA KATERINKA CZAKOVÁ, piata na ME 2018 v chôdzi na 50 km a momentálne najlepšia slovenská chodkyňa:

„Samozrejme, bola by som veľmi rada, keby sa olympijské hry uskutočnili v riadnom termíne, avšak v situácii, aká momentálne panuje vo svete, si to neviem predstaviť. Osobne si myslím, že OH v roku 2020 sa neuskutočnia. Vo viacerých krajinách totiž športovci nemajú možnosť stopercentne trénovať, a ak by sa hry konali, bolo by to voči nim nefér. Ak by došlo k posunu hier, tak najlepšie na rok 2022, keďže teraz nik nevie, ako sa bude situácia vyvíjať, kedy budeme môcť plnohodnotne trénovať a cestovať bez obmedzení na sústredenia. Samozrejme, Svetová atletika by potom mala upraviť aj kvalifikačné pravidlá, lebo do renkingu sa počítajú len výsledky za posledných 18 mesiacov a hrozí, že v roku 2020 sa nebude súťažiť.“

MICHAL ŠKVARKA, tréner siedmej na Svetovej univerziáde 2019 a účastníčky MS 2019 v behu na 100 m prekážok Stanislavy Škvarkovej:

„Ideálne by bolo odložiť olympiádu na jeseň, čím by atléti získali ďalšie štyri mesiace na plnenie nominačných kritérií. Ak nie, tak potom by bolo vhodné usporiadať hry najneskôr o rok, keďže mnoho športovcov plánovalo ukončiť kariéru po Tokiu, no udržať formu ešte dva roky do 2022 by bolo u mnohých už asi nereálne.“

TOMÁŠ VESZELKA, strieborný na Armádnych svetových hrách 2019, šiesty na halových ME 2019 a ôsmy na ME 2018 v trojskoku: „Čo sa týka OH, bol som skeptický a vyzerá to už aj reálne tak, že hry budú preložené. Na kedy, to zatiaľ ešte nik nevie. Myslím si však, že by bolo vhodné presunúť ich na budúci rok, pretože situácia ohľadne koronavírusu je v každom štáte iná, a usporiadať OH v takejto situácii by rozhodne nebolo v duchu férové, pričom fair play je aj motto hier. Z pohľadu verejného zdravia by konanie OH v júli 2020 mohlo veľmi ľahko vyvolať ďalšiu vlnu šírenia vírusu, proti ktorému teraz bojujeme, a to by bolo maximálne neetické a nezodpovedné. Tu už šport ide na druhú koľaj, oveľa dôležitejšie sú iné veci.“

MARCEL LOPUCHOVSKÝ, tréner štvrtej na halových ME 2015 a šiestej na halových MS 2016 na 400 m Ivety Putalovej: „Olympijské hry sú obrovská a finančne nákladná akcia, ktorá sa pripravuje niekoľko rokov. Vzhľadom na to, čo sa však teraz deje vo svete, neviem si predstaviť, že by sa uskutočnili v riadnom termíne. Viem si predstaviť odklad na október, keď sa podľa štatistík pohybujú v Tokiu teploty od 22 do 24°C, čo sú podobné hodnoty ako na OH 2000 v Sydney, ktoré boli tiež na jeseň.“

MATÚŠ BUBENÍK, strieborný na Svetovej univerziáde 2015 a piaty na halových ME 2017 v skoku do výšky: „Môj názor je, že olympijské hry v roku 2020 nebudú, a ak k tomu MOV pristúpi, bude to správne rozhodnutie. Situácia vo svete naznačuje, že zavedené oparenia budú trvať dlhšiu dobu, a preto nie je reálne a ani potrebné tlačiť na to, aby sa tokijské hry uskutočnili za každú cenu. Mne osobne by sa páčilo, keby v roku 2021 zrušili MS v atletike, ME vo futbale i ďalšie podujatia a všetko by sa zakomponovalo do olympijských hier, ktoré by nadobudli ešte väčší význam.“

MIROSLAV ÚRADNÍK, bronzový na Armádnych svetových hrách 2019 a účastník ME 2018 v chôdzi na 20 km: „Mne osobne by vyhovovalo, ak by sa OH v Tokiu posunuli na koniec roka 2020. Veľmi som sa tešil, že zabojujem o moju prvú olympiádu. Verím, že situácia sa napokon upokojí, olympiáda sa uskutoční a ja o ňu úspešne zabojujem. Definitívu však vyriekne MOV a organizátorská krajina.“

Reakcie slovenských športových osobností na odloženie olympijských hier v Tokiu na rok 2021:

Anton Siekel, prezident Slovenského športového a olympijského výboru (SOŠV): „Ja osobne aj SOŠV, a hádam môžem hovoriť aj za športovcov, vítame toto rozhodnutie, pretože prináša istotu do tohto ťažkého obdobia. Nikto nepochyboval, že by sme neposlali našich športovcov do rizikového prostredia, ale bál som sa, že nebudú mať rovnaké podmienky na prípravu. Na budúci rok to budú mať organizátori veľmi ťažké, aby našli termín, a nezávidím im, ale verím, že sa podarí nájsť kompromis a OH budú sviatok športu, pretože to je ich účel. Dúfam, že o rok budú zároveň signálom, že sa nám podarilo prekonať tento ťažký rok.“

Peter Korčok, prezident Slovenského atletického zväzu (SAZ) a viceprezident SOŠV (inak Banskobystričan): „V súčasnej dobe je odklad určite správnym rozhodnutím. Najdôležitejšie je zdravie. Atletický svet potrebuje nielen konanie hier, ale aj to, aby sa športovci mohli na podujatie nerušene pripravovať a aby mali všetci na prípravu rovnaké podmienky. Veď miestenku na hry stále nemalo takmer 50 percent športovcov. Bolo by nespravodlivé, ak by niektorí mali šancu sa kvalifikovať a iní nie.“

Danka Barteková, strelkyňa a členka Komisie športovcov MOV: „Toto rozhodnutie bolo určite nesmierne náročné, avšak očakávané a nevyhnutné pre zdravie a bezpečnosť všetkých. Pevne dúfam, že sa mi tohtoročná sezóna presunutím hier neskončí a čoskoro sa všetci vrátime do prípravy na budúcoročné olympijské hry Tokio 2020.“

Alexander Slafkovský, vodný slalomár, člen VŠC DUKLA: „Už som sa na to psychicky pripravoval, otázka bola, kedy to oficiálne odložia. Z môjho pohľadu budeme mať aspoň o to viac času na prípravu. Určite to bolo správne rozhodnutie, nebolo by to fér a bolo by tam riziko pre zdravie ľudí.“

Jakub Grigar, vodný slalomár, člen VŠC DUKLA: „Pre mňa znamená odklad, že mám o rok viac času, aby som sa poriadne pripravil na olympiádu. Môžem popracovať na mojich slabých stránkach. Z tohto pohľadu to môžem zobrať ako výhodu.“

STANOVISKO Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV):

      „Slovenský olympijský a športový výbor bez výhrad akceptuje dohodu japonských organizátorov a Medzinárodného olympijského výboru, ktorí sa zhodli na presunutí olympijských hier 2020 v Tokiu na budúci rok. Plne súhlasíme s týmto rozhodnutím a oceňujeme ho. Veríme, že toto rozhodnutie upokojí celú športovú a olympijskú komunitu, aj verejnosť na celom svete, a že športovcom umožní pripraviť sa na olympijské hry v pokojnejšej atmosfére a naplno. Ich zdravie nebude ohrozené.
      Uvedené rozhodnutie bolo vyvolané bezprecedentnou situáciou a celosvetovou pandemickou krízou, ktorá sa nijako nedala predpokladať a nebolo v silách organizátorov hier ju nejako ovplyvniť. Rozhodnutie nepochybne zohľadňovalo aktuálne stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), označujúce vývoj pandémie šírenia koronavírusu SARS-CoV-2 a ochorenia COVID-19 za akcelerovaný.
      Vývoj pandémie sa ukázal ako príliš veľký problém pre usporiadanie OH v Tokiu v pôvodnom termíne. Zdravie všetkých účastníkov aj návštevníkov hier z celého sveta by za týchto okolností mohlo byť ohrozené. Z tohto dôvodu došlo v uplynulých dňoch k veľmi rýchlej modifikácii pôvodných stanovísk japonských organizátorov hier, vlád Japonska aj metropolitného Tokia, i samotného Medzinárodného olympijského výboru a napokon k dnešnému rozhodnutiu, že hry sa uskutočnia na budúci rok, najneskôr v lete.
      Je nepochybné, že toto rozhodnutie vyvolá obrovské množstvo rokovaní, ktoré sa bude týkať všetkých národných olympijských výborov aj všetkých medzinárodných federácií letných olympijských športov. Bude nevyhnutná komplexná úprava kvalifikačných kritérií, i prehodnotenie celého kvalifikačného procesu na OH v Tokiu. Takisto bude nevyhnutná výrazná úprava budúcoročného športového kalendára. Možno bude potrebné zvážiť aj možnosť, že v niektorých olympijských športoch, ktoré na budúci rok plánovali mať svoje majstrovstvá sveta, by sa olympijské súťaže zároveň považovali za majstrovstvá sveta – tak, ako to v niektorých športoch bolo aj v minulosti. Výnimočná situácia si bude žiadať výnimočné riešenia.
      Sme si vedomí aj toho, že pre špičkových športovcov vyššieho veku, ktorí plánovali po tohtoročných olympijských hrách ukončiť kariéru, môže rozhodnutie o presune OH na budúci rok skomplikovať ich ďalšie plány. Budú musieť zvažovať, či svoju športovú kariéru predĺžia ešte o jeden rok, čo pre nich určite nebude jednoduché.
      Oceňujeme, že olympijský oheň zostane v Japonsku, kde sa práve tento týždeň mala začať štafeta po území celej hostiteľskej krajiny. Japonsko si olympijský oheň naozaj zaslúži a bude dobré, keď ho symbolicky bude zohrievať v tejto ťažkej dobe. Veríme, že keď na budúci rok plameň tohto ohňa zažiari na slávnostnom otvorení olympijských hier na Národnom štadióne v Tokiu, bude to pre celý svet symbol, že sme prekonali obrovskú krízu a že olympijské hry prekonajú každý problém.
      Fakt, že japonskí organizátori aj Medzinárodný olympijský výbor sa zhodli, že olympijské i paralympijské hry aj na budúci rok budú niesť názov Tokio 2020, bude aj po dlhých rokoch celému svetu pripomínať, že v roku 2020 ľudstvo čelilo obrovskej hrozbe a výzve, a že si s nimi poradilo.“

Príspevok Olympiádu presunuli o rok, bystrickí atléti nie sú nadšení, Matej Tóth zvažuje koniec kariéry + REAKCIE zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Štát chce počas koronavírusovej krízy sledovať mobily občanov!

$
0
0

Slovenský parlament  v utorok väčšinovo posunul do druhého čítania vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej choroby Covid-19. Vláda chce využiť citlivé dáta od telekomunikačných operátorov, aby zistila, s kým sa ľudia s koronavírusom stretávajú a či dodržiavajú domácu karanténu.

Kontroverzný návrh zákona

Predseda vlády Igor Matovič k predloženej novele zákona povedal:

„Dnes tieto dáta majú k dispozícii mobilní operátori. Aj zákon o GDPR hovorí, že práve v takomto čase by sme tie dáta mohli využívať, ale na to, aby si aj títo mobilní telekomunikační operátori boli istí, aby sme naozaj tomu spravili zákonnú formu a priestor, aby sme tieto dáta mohli využívať v záujme ochrany verejného zdravia.  Predkladáme v skrátenom legislatívnom konaní zmenu príslušného zákona.“

Návrh počíta s tým, že by mal Úrad verejného zdravotníctva SR možnosť používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva s výnimkou obsahu správ.

Toto tajomstvo by však nemalo zahŕňať iba lokalizačné dáta, ale aj informácie o tom, kto, komu a ako dlho telefonuje. Takéto možnosti by mal ÚVZ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu s tým, že by zber a uchovávanie týchto dát trvalo najneskôr do konca kalendárneho roka.

K takýmto dátam majú na Slovensku dnes  prístup iba policajti a tajné služby pri mapovaní vážnych zločinov. Potrebujú však k tomu súhlas príslušného súdu, aby im mobilní operátori mohli poskytnúť požadované údaje.

Vláda SR v utorok schválila a v skrátenom legislatívnom konaní posunula do parlamentu novelu zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorej Úrad verejného zdravotníctva bude môcť získať dáta o polohe mobilov občanov pre kontrolu možného šírenia koronavírusu. Samotné technické riešenie bude známe neskôr po schválení zákona.

Na Slovensku ešte neplatí núdzový stav pre celú krajinu 

Pripomeňme si, že od 12. marca platí na Slovensku pre koronavírus mimoriadna situácia. V tejto súvislosti boli v krajine zavedené viaceré obmedzenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane zatvorenia výchovno – vzdelávacích zariadení od 16. marca na 14 dní.

Vláda Petra Pellegriniho 16. marca pristúpila k vyhláseniu núdzového stavu pre sektor zdravotníctva. Nová vláda Igora Matoviča 23. marca vyhlásila núdzový stav v zariadeniach sociálnych služieb.

Pre porovnanie v susednom Česku vyhlásili núdzový stav pre celú krajinu už 12. marca, ale sledovanie mobilov nakazených ľudí je tam na dobrovoľnej báze. Navyše je tu aj platná európska legislatíva.

Búrlivá debata v parlamente

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ako predkladateľka kontroverzného návrhu zákona si je vedomá citlivosti osobných údajov a rizík pri zásahu do nich, ochrana zdravia obyvateľov je však podľa nej prednejšia:

„Opatrenia sa zameriavajú na tých, ktorí nechcú spolupracovať v prípade karantény, preto je potrebné sprístupniť ich údaje aj bez ich súhlasu. Tak dá lokalizovať pohyb týchto osôb. Rozumiem, je to vážny zásah do ochrany ľudských práv a slobôd. Platí však to, že ochrana osobných údajov nie je absolútna. Absolútne je právo na život.“

Ministerka vylúčila zneužitie návrhu v budúcnosti. Opatrenie má trvať len do konca kalendárneho roka. Dáta od operátorov  bude mať k dispozícii iba Úrad verejného zdravotníctva a nebudú k dispozícii po celý čas. Ide len o vytvorenie zákonného priestoru na spustenie aplikácie, ktorá by mapovala a zobrazovala ohniská nákazy.

Oponoval jej podpredseda NR SR a bývalý premiér Peter Pellegrini. Podľa neho je to vážny zásah do súkromia občanov. Zdôraznil citlivosť zásahu do takýchto údajov zo strany štátu a podotkol, že vládam sa páči využívanie strachu a mimoriadnych situácií na to, aby odobrali niektoré z práv svojim občanom. Pellegrini nechce, aby pristúpili ku kroku, ktorý by neskôr mohli ľutovať:

„Budem súhlasiť s takýmito právami štátu, keď vláda nájde odvahu a najskôr vyhlási núdzový stav na celé územie SR, lebo vtedy je možné upierať niektoré práva. V druhom čítaní dám preto pozmeňujúci návrh, aby sa toto opatrenie dalo využiť len počas núdzového stavu.“

Vážne výhrady opozičných poslancov

Predseda poslaneckého klubu SMER-SD Robert Fico vyhlásil, že vládna koalícia chce zneužiť situáciu so šírením nákazy novým koronavírusom a sledovať svojich občanov.

„Predložený návrh zákona je hrubým porušením základných ľudských práv. Za náš poslanecký klub chcem povedať, že nikdy takýto návrh nemôžeme podporiť.“

Poslankyňa a bývalá ministerka vnútra Denisa Saková dodala, že na ministerstve vnútra už skôr pripravili aplikáciu na lokalizáciu občanov, ktorá by bola podľa nej účinnejším riešením.

„Vláda SR a Ústredný krízový štáb ešte v minulom týždni rozhodli o vývoji aplikácie, ktorá by zistila, s kým sa za posledných 14 dní stretol človek s potvrdenou nákazou novým koronavírusom. Ak by sa aplikácia prikázala nainštalovať, vie rozoznať, s kým sa daná osoba stretla vo vzdialenosti do desať metrov a strávila približne päť minút. Myslíme si, že toto je oveľa účinnejšie riešenie.“

Podľa Sakovej by sa v tejto aplikácii všetky dáta mali zmazať po 21 dňoch. Ak by osoby vracajúce sa zo zahraničia nedodržali povinnú karanténu, aplikácia by tieto osoby na to upozornila.  Návrh na vývoj aplikácie leží na stole nového ministra vnútra.

Poslanci Smeru si myslia, že by bolo potrebné rozlišovať, na aké osoby sa to bude vzťahovať a či by štátne orgány nemali mať prístup len k dátam osôb, ktoré majú byť v karanténe. Návrh zákona je podľa nich urobený narýchlo a umožňuje prístup k dátam všetkých osôb.

Podľa poslanca Ondreja Dostála z  SaS návrh dáva štátu možnosť zbierať a uchovávať dáta len počas trvania mimoriadnej situácie, najdlhšie však do konca kalendárneho roka. Ak by aj mimoriadna situácia trvala do mája budúceho roka, platnosť opatrenia by automaticky na konci roka 2020 zanikla.

Zdôraznil však potrebu o návrhu diskutovať. Mali by sa ním zaoberať ešte výbory parlamentu, avšak najneskôr do stredy. Poslanci návrh by si mali návrh zákona riadne preštudovať a odkonzultovať s odborníkmi. Ak by plénum NR SR s takýmto postupom  nesúhlasilo, Dostál navrhne, aby sa výbory zákonom zaoberali až po tom, ako ho prerokujú poslanecké kluby.

Čo na to hovoria mobilní operátori

Hovorkyňa spoločnosti Orange Alexandra Piskunová k diskutovanej problematike uviedla:

„V súvislosti s aktuálnou krízovou situáciou ohľadom výskytu koronavírusu poskytujeme štátnym orgánom súčinnosť výlučne v medziach zákona a iba na základe ich vyžiadania. Okrem zaslania informačných SMS na celú zákaznícku bázu sme riešili oficiálnu požiadavku na agregovanú, anonymnú informáciu o celkovom počte SIM kariet v prípade Talianska.“

Tento operátor žiadal štátne orgány, aby im poskytli oficiálny rámec a oporu v zákone, na základe ktorej môžu operátori pristupovať k obdobným krízovým požiadavkám vzhľadom na ich zodpovednosť voči GDPR a ďalším nariadeniam ochrany osobných údajov.

Niektoré návrhy, ktoré v poslednom období verejne zaznievajú, podľa Piskunovej nezohľadňujú bezpečnostné a regulačné náležitosti a technické možnosti telekomunikačných operátorov.

Hovorca Slovak Telekom Michal Korec k tomu uviedol:

„Áno, boli sme kontaktovaní, avšak môžeme postupovať iba v súlade s platnou legislatívou. Zatiaľ sme posielali iba plošné SMS, o ktoré nás požiadali ministerstvá.“

Hovorca 4ky Matúš Benčík potvrdil, že analyzujú technické a právne možnosti, pričom so štátom diskutujú možnostiach pomoci z ich strany.

Vyjadrenia odborníkov

Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu: „Kľúčová otázka pri posudzovaní návrhu na využívanie dát operátorov na sledovanie pohybu nakazených je, či ide o primerané opatrenie. Nebuďme pohodlní alebo leniví. Preskúmajme dôvody pre a proti. Dôsledne, širokospektrálne a bez zaujatosti. Nerozhoduje, kto prezentuje odpor alebo podporu, význam má len obsah prejaveného názoru. Len tak sa dostaneme k zmysluplnému výsledku, ktorý by mohol byť všeobecne prijatý ako účinný príspevok k celoplošnej ochrane pred agresivitou koronavírusu.“

Róbert Bános, advokát: Presnosť určenia polohy konkrétnej SIM karty závisí od hustoty základných staníc VTS. Napríklad v meste ako je Bratislava, je táto sieť hustá a mobil sa dá lokalizovať s presnosťou 200 – 300 metrov. Niekde na vidieku je hustota staníc menšia a presnosť sa dá určiť možno tak na 2  km.

Či je morálne takto sledovať ľudí cez mobil, je otázne. Teraz je morálka postavená inak ako za bežnej situácie. Z pohľadu väčšiny obyvateľstva je morálne vedieť, keď sa niekto zdržiaval v zahraničí a môže pre ostatných predstavovať zdravotné riziko. Kľúčové je si uvedomiť, že ak štát raz prinúti operátorov vydať tieto informácie, môže to chcieť aj v budúcnosti.“

Ondrej Macko, odborník na mobilnú komunikáciu, magazín TOUCHIT: „Prevádzkovatelia telekomunikačných služieb môžu zhromažďovať tzv. lokalizačné údaje užívateľov SIM kariet. Avšak len vtedy, ak sa anonymizujú, alebo iba na základe súhlasu užívateľov. Čo sa týka poskytovania týchto údajov ďalším subjektom (napr. štátu, orgánom činným v trestnom konaní, súdom a pod.), platí, že takáto možnosť musí vyplývať z osobitného zákona.

Osobitným zákonom je napr. trestný zákon, zákon o SIS a pod. Napríklad muselo by byť začaté trestné stíhanie pre prečin šírenia nákazlivej ľudskej choroby, kde by sudca vydal príkaz na získanie uvedených lokalizačných údajov. Výnimkou je elektronická komunikácia pri tiesňových volaniach a SMS prijatých na tel. číslo 112 – tieto údaje musia byť poskytnuté záchranným zložkám. V iných prípadoch operátori takéto údaje poskytnúť nemôžu.“

Dovetok

Podpredseda NR SR a bývalý premiér Peter Pellegrini k vládnemu návrhu zákona uviedol:

„Vláda chce zmenou zákona umožniť Úradu pre verejné zdravotníctvo, aby mal prístup k všetkým našim dátam od mobilných operátorov. Ja sa však pýtam – má úrad kapacitu, aby tieto dáta spracúval? Majú jeho pracovníci bezpečnostnú previerku? Kto zaručí a bude kontrolovať, že tieto údaje nebudú žiadnym spôsobom zneužité?“

Podľa Pellegriniho proti koronavírusu musíme spoločne bojovať, no údaje o tom, s kým sme volali a komu sme písali, nijakým spôsobom nezastavia šírenie nákazy:

„V histórii sme veľakrát boli svedkami, ako v krízových situáciách politici bezdôvodne siahli na slobodu a ústavné práva ľudí, pretože si mysleli, že im to vtedy prejde. Dajme si na to pozor.“

V stredu popoludní bol návrh na sledovanie mobilných zariadení schválený 91 poslancami v pléne NR SR v zrýchlenom legislatívnom konaní. Koalícia pôvodný vládny návrh zákona zmiernila, budú sa sledovať len mobily ľudí infikovaných koronavírusom. Pellegriniho pozmeňujúci návrh, aby toto opatrenie platilo len po vyhlásení stavu núdze pre celý štát, neprešiel.

Údaje sa budú týkať len lokalizačného charakteru. Inak bude dochádzať k zberu len anonymizovaných údajov. Informácie od operátorov bude ÚVZ získavať len spätne a nie aktívne. Úrad verejného zdravotníctva bude mať prístup k menej údajom, ako sa pôvodne požadovalo vo vládnom návrhu zákona.

Príspevok Štát chce počas koronavírusovej krízy sledovať mobily občanov! zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Pred 75 rokmi sovietske a rumunské vojská oslobodili Banskú Bystricu

$
0
0

Vojaci sovietskej a rumunskej armády v dňoch 25. a  26. marca 1945 oslobodili Banskú Bystricu. Tohto roku si pripomíname 75. výročie tejto dôležitej historickej udalosti pre naše mesto.

Oslobodenie

Napriek tomu že prijaté opatrenia proti šíreniu koronavírusu na Slovensku neumožňujú usporiadať tradičnú pietnu spomienku na bystrickom Námestí SNP pri Čiernom obelisku,  uctime si aspoň symbolicky pamiatku hrdinských sovietskych a rumunských vojakov, ktorí padli v oslobodzovacích bojoch o naše mesto pred 75 rokmi.

Z histórie vieme, že po potlačení SNP v októbri 1944 prevzali vládu nad Banskou Bystricou fašistické vojská. V meste vládol strach a utrpenie obyvateľov. Nemeckí okupanti sa tu držali až do marca 1945. V čase veľkých bojov o Žilinu v Strečnianskej tiesňave, ktoré si vyžiadali veľké sústredenie nemeckých vojsk, sa mohlo povstalecké banskobystrické centrum pripraviť na obranu.

K Banskej Bystrici sa postupne priblížili sovietske a rumunské vojská, aby ju oslobodili. V sobotu 24. marca sa stretli s Nemcami v obci Radvaň, ktorá vtedy ešte nebola súčasťou mesta. Zahynulo tam 17 spojeneckých vojakov.

Ráno 25. marca 1945 na Kvetnú nedeľu začali v meste pod Urpínom pouličné boje. Tie trvali asi do 14 – tej hodiny popoludní a vyžiadali si životy 12 sovietskych vojakov. Povstalecké mesto sa nasledujúci deň 26. marca 1945 stalo opäť slobodným.

V súvislosti s existenciou dvoch dátumov 25. a 26. marca 1945, ktoré sa spomínajú ako dni oslobodenia nášho mesta, generálny riaditeľ Múzea SNP a historik Stanislav Mičev hovorí:

„V podstate obidva dátumy sú správne, lebo prví vojaci osloboditeľskej armády vstúpili na územie mesta 25.marca a úplne ho oslobodili od Nemcov na druhý deň.“

Zaujímavosťou je, že pred 69 rokmi sa počas bojov narodili v meste štyri deti. Prvým Bystričanom, ktorý prišiel na svet v pivnici domu neďaleko centra mesta, keď vonku zúrila streľba a vybuchovali granáty, bol Zdenko Styk. Jeho meno je v mestskej matrike uvedené ako prvé banskobystrické „dieťa slobody“ s dátumom narodenia 25. marca 1945.

Česť pamiatke padlých hrdinov – osloboditeľov Banskej Bystrice!

Vyjadrenie banskobystrického primátora Jána Noska

V týchto dňoch sa Európa pasuje s pandémiou a do popredia sa začínajú dostávať pravé hodnoty. Banská Bystrica, ako aj iné mestá, už ťažké časy zažila. Nemôžeme preto zabúdať a históriu by sme mali pripomínať aj mladšej generácii.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu sme si tento rok 75. výročie oslobodenia mesta spod nacistickej okupácie uctili v tichosti na prázdnom banskobystrickom námestí. K Čiernemu obelisku som položil pietny veniec a verím, že tak ako veľakrát v minulosti, aj teraz bude čoskoro lepšie a na najkrajšom námestí bude opäť cítiť radosť. #spolutozvladneme #bystricatozvladne

Príspevok Pred 75 rokmi sovietske a rumunské vojská oslobodili Banskú Bystricu zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Ľubomír Motyčka: Ako sa hľadá pokora

$
0
0

Včera som sa dostal do ostrej debaty s priateľmi jedného môjho priateľa. Urážali ma trollovia, zjavne neexistujúce osoby, ale aj pracovník ÚPN. Nazval by som to podľa jedného politológa – SVEDKOVIA MATOVIČOVI.

Je nechcem súdiť. Naopak, upriamim pozornosť na seba. A cez seba budem ponúkať hľadanie pokory. Tak teda.

V druhej polovici 80. rokov som ako novinár zažiaril. Aj predtým som organizoval, napríklad ochranárstvo potokov, no potom som sa stal známy ako autor glos a aforizmov, z ktorých niektoré nestratili platnosť ani dnes. A sú aj teraz fakt dobré.

Po roku 1989 som sa stal temnou silou, čo podporovali najmä tí, ktorí sa driapali po nejakej funkcii. Ale, prežil som a novinársky som vyhral.

Oslabený smrťou dcéry som nevládal bojovať s intrigami mečiarovcov. Driapali sa hore. Jeden z tých, čo vtedy začali robiť kariéru, to dotiahol až na pražského spravodajcu. Pred pár dňami ma zaradil pre SMER za spoluúčastníka zločinov…

Nič sa neudialo. Založil som si časopis CESTOVATEĽ s počiatočnou sumou 30 000 korún. Niekdajší kolegovia – časť z nich, sa išla zadusiť, keď ešte mnoho rokov po odchode som ostával symbolom bystrického rozhlasu. A navyše som precestoval služobne i súkromne pol sveta. A opäť som získal ocenenia.

Nuž čo, prišiel aj koniec. A po ňom choroby. A teraz istý pocit slobody. Máme predsa Facebook.

A dá sa povedať, že som mal úspešný život. Kto však vie, čo bol môj absolútne najväčší úspech. Úspech od poslucháčov rozhlasu?

Niekedy, asi v roku 1987 bola nadúroda sliviek. A ja som dostal recept na varenie slivkového lekváru bez miešania. Kto niekedy stál pri kotly s bublajúcou slivkovou hmotou, vie čo je to za práca. Bral som to len tak. Len ako výplň medzi dvoma pesničkami.

Ešte v to ráno som musel na želanie poslucháčov recept trikrát opakovať. Potom poslať do Blavy. Od členov vedenia ho pýtali najvyšší… Mne zvonili telefóny, chodili listy. Niekoľko dní som sa ešte bál, čo bude. Recept som nikdy nevyskúšal. Potom mi vrátnik doniesol pohárik s poďakovaním. Ale mi odľahlo.

Postupne, ako na tie časy celebrita, som si uvedomil, že z hľadiska záujmu poslucháčov som neurobil nič lepšie ako to, že som prečítal recept na slivkový lekvár. A nebol vlastne ani môj.

Takže, tu sa končí moja pýcha a hrdosť za úspešnou novinárskou kariérou. Naplnenou omylmi i úspechmi.

A ešte jedna aktuálna vec. Voľakedy som sa do telefónu zdravil najskôr ŠTB. V snahe uspokojiť všetkých som hovoril pochválen buď Ježiš Kristus, súdruhovia ľudáci. Ako teraz, ak schvália v parlamente zákon o sledovaní mobilov občanov v čase koronavírusu?

 

 

Príspevok Ľubomír Motyčka: Ako sa hľadá pokora zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Vzácna bystrická návšteva princov Jozefa, Leopolda a vojvodu Alberta Tešínského v roku 1764

$
0
0

Stredoslovenské múzeum pripravilo v súčasnej krízovej koronavírusovej situácii sériu článkov, ktoré budú približovať zaujímavosti z našej histórie, kultúry či prírodných vied. Prvý článok je venovaný návšteve princov Jozefa, Leopolda a vojvodu Alberta Tešínského v Banskej Bystrici z roku 1764.

Baníctvo má na území dnešného Slovenska mimoriadny význam už po stáročia a to nielen produkciou zlata, striebra, medi či železa, ale aj prínosom do rozvoja banskej, úpravníckej a hutníckej techniky a technológie.

Práve banské mestá sa stali stredobodom záujmu Márie Terézie, ktorá v lete v roku 1764 vyslala svojich dvoch synov, následníka trónu a neskoršieho cisára Jozefa II. a jeho mladšieho brata, neskôr cisára Leopolda II. na študijnú cestu do oblasti stredoslovenských banských miest.

Úradníci troch stredoslovenských banských komôr (Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica) i okolitých stolíc sa dôkladne pripravovali na túto nevšednú a vzácnu udalosť. Opravovali cesty, budovy, pripravovali banské závody, mešťania a banskí úradníci chystali špeciálne uniformy, zostavovali sa banícke vojenské jednotky, pripravovali sa nápoje a potraviny. Na Vindšachte pri Banskej Štiavnici, v Kremnici a na námestí v Banskej Bystrici sa stavali slávobrány.

„Rímsky kráľ Jozef, arcivojvoda Leopold a saský i tešínsky vojvoda Albert navštívili stredoslovenskú banskú oblasť v dňoch 20. – 31. júla 1764. Po návšteve Banskej Štiavnice a Kremnice sa v sobotu 28. júla princovia a ich sprievod odobrali do mesta Banská Bystrica,“

uvádza historik Stredoslovenského múzea PhDr. Filip Glocko.

Písomnú pamiatku na návštevu nášho mesta nájdeme aj v denníku samotného Leopolda, v ktorom zanechala náučná cesta hlboký dojem:

V sobotu, dňa 28. júla sme po omši odcestovali do Banskej Bystrice. Vystúpili sme z koča pri Komorskom dome, stojacom uprostred námestia. Mesto je široko rozľahlé a jeho poloha je nádherná. Keďže pred troma rokmi mesto ľahlo popolom, domy, ktoré boli sčasti opravené, zdajú sa byť celkom nové…“

Ďalej denník princa pokračuje: 

„Keď sme sa večer o ôsmej hodine vracali do nášho bytu, boli sme veľmi príjemne prekvapení pohľadom na námestie, ktoré bolo celé zmenené. Za našej krátkej neprítomnosti postavili uprostred námestia krásnu záhradu, rozdelenú na štyri malé záhony s chodníkmi, posypanými pieskom, lemovanými pomarančovníkmi, ozdobenými zimo-zeleňou a živými kvetmi.“

Počas nasledujúcich dní navštívili princovia so svojím sprievodom Mlynskú lúku, aby si pozreli vojenské cvičenie baníkov a tzv. Kupferhammer –medené hámre, kde sa pomocou vody vyrábali medené plechy. V Španej Doline bližšie spoznali výrobu banského zeleného farbiva a železa. Cez úzku banskú chodbu v miestnej šlamovni potom prešli až na Staré Hory.

Takmer dvojtýždňová náučná cesta sa vydarila a ovplyvnila najmä princa Leopolda, ktorý sa odvtedy živo zaujímal o baníctvo a všetko, čo s ním súviselo.

Návštevu habsburských princov pripomínajú aj viaceré predmety zo zbierok Stredoslovenského múzea, napríklad pamätné medaily vyrazené pri príležitosti ich návštevy či symbolický kľúč od mestskej brány v Banskej Bystrici z roku 1764 s vyrytým nápisom „A.1764.D.28.JUL“.

Pri príležitosti 250. výročia cisárskej návštevy princov Jozefa II. a Leopolda II. z Viedne zavítali princovia symbolicky do Banskej Bystrice opäť. V sobotu 26. júla 2014 žilo centrum mesta Cisárskou vizitáciou.

Príspevok Vzácna bystrická návšteva princov Jozefa, Leopolda a vojvodu Alberta Tešínského v roku 1764 zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Prvé testovacie podujatie EYOF 2021 na Štiavničkách presunuté na neurčito

$
0
0

Plavecký míting BANSKÁ BYSTRICA CUP 2020, ktorý mal byť aj prvým testovacím podujatím budúcoročného XVI. letného Európskeho olympijského festivalu mládeže v Banskej Bystrici, bude v náhradnom termíne. Organizátori ho určia až po upokojení súčasnej nepríjemnej situácie.

Pôvodne sa obľúbené podujatie, na ktorom mali plavci plniť limity na vrcholné podujatia vrátane olympijských hier, malo konať v posledný marcový víkend v bazéne na Štiavničkách v Banskej Bystrici. V súvislosti s preventívnymi opatreniami na spomalenie šírenia koronavírusu ho organizátori pred viac ako dvoma týždňami presunuli predbežne na koniec apríla. Ani vtedy sa však na Štiavničkách nebude plávať. Medzitým prišla správa z Tokia, že tohtoročné letné olympijské hry nebudú…

Po rokovaní Ústredného krízového štábu a Vlády Slovenskej republiky bola v pondelok 23. marca 2020 vyhlásená ďalšia séria opatrení, ktorými chce štát bojovať proti šíreniu pandémie koronavírusu. Zákaz organizovania hromadných športových, kultúrnych a spoločenských podujatí na celom území SR bol predĺžený až do odvolania.

„Z uvedeného dôvodu sa podujatie Banská Bystrica Cup 2020 neuskutoční ani v náhradnom termíne 25. a 26. apríla 2020. Aj v budúcnosti budeme v plnej miere rešpektovať rozhodnutia zo strany príslušných orgánov vedenia nášho štátu. V prípade priaznivej epidemiologickej situácie sa naše podujatie uskutoční v jesenných mesiacoch tohto roku. Presný termín oznámime po konzultáciách so Slovenskou plaveckou federáciou a Slovenským olympijským a športovým výborom, keďže naše podujatie je zároveň testovacím pre EYOF 2021 Banská Bystrica,“

uviedol manažér a riaditeľ podujatia Milan Záborský z plaveckého oddielu Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica.

Organizátori z plaveckého oddielu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý oslavuje 25. Výročie svojho vzniku, urobili všetko preto, aby podujatie bolo aj tento rok perfektne pripravené zo všetkých stránok.

„Bohužiaľ, zasiahla vyššia moc. Chápeme vážnosť situácie. V prvom rade je potrebné dbať na zdravie nás všetkých,“

dodal Záborský.

Pre organizátorov EYOF 2021 Banská Bystrica je usporiadanie testovacieho podujatia veľmi dôležité, keďže si môžu vyskúšať svoju pripravenosť na budúcoročný festival. Banská Bystrica a okolie ho budú hostiť od 25. do 31. júla 2021, na stredné Slovensko príde vyše 3 600 športovcov a členov ich realizačných tímov z 50 krajín.

Príspevok Prvé testovacie podujatie EYOF 2021 na Štiavničkách presunuté na neurčito zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.


Slovenské múzeum máp v Kynceľovej pripravilo videoprehliadky

$
0
0

Sú inštitúcie, ktoré nestratili kreativitu ani počas týchto dní neistoty. Slovenské múzeum máp v Kynceľovej sa pridalo k organizáciám, ktoré pohotovo zareagovali na zatváranie kultúrnych inštitúcií v dôsledku celosvetovej pandémie koronavírusu a pripravili videoprehliadku všetkými expozíciami.

Sprievodkyňa Andrea Simanová vysvetľuje:

„Uvedomujeme si, že ľudom práve teraz dobre padne užitočné rozptýlenie. A pre školákov aj študentov, ktorí za bežných okolností patria medzi najčastejších návštevníkov nášho múzea, je to zároveň možnosť, ako sa môžu zaujímavou formou naďalej učiť. Domáce vzdelávanie môže byť pre rodičov aj učiteľov náročné a dúfame, že takto im ho dokážeme uľahčiť.“

Videá nakrúcal banskobystrický filmár Peter Pastucha. Ako uviedol, vôbec neváhal, keď ho múzeum oslovilo na spoluprácu.

„Myšlienka priniesť takéhoto online videosprievodcu sa mi veľmi pozdávala. Nakrúcalo sa mi veľmi dobre a naozaj som sa kreatívne vyžil. Asi najväčšia výzva bola zobraziť ducha múzea, takzvanú Olíviu, ktorá sa zjavovala na stoličke v tajomnej miestnosti. Vo videu som sa túto Olíviu pokúsil stvárniť, aby bolo naozaj jasné, že ten duch tam bol.“

Ako dodal, v Slovenskom múzeu máp predtým nikdy nebol:

„Predstavoval som si ho ako obyčajné múzeum, kde budú na stenách samé mapy. Veľmi som sa potešil, že okrem historických mapových exponátov je tam aj naozaj veľmi moderne spracovaná súčasnosť.“

Myslí si, že videoprehliadka ako forma spoznávania histórie a technického pokroku je pre deti zábavnejšia, keď už nemôžu do múzea nemôžu ísť osobne:

„Je to určite lepšie, ako keď im o tom niekto rozpráva, alebo keď o tom len čítajú.“

Podľa sprievodkyne bola práve snaha pomôcť pri vyučovaní detí v súčasnej situácii výraznou motiváciou pre rýchle vytvorenie videí:

„Sme jediné múzeum svojho druhu na Slovensku a svojím zameraním na kartografiu, geografiu a geodéziu môžeme obohatiť domácu výučbu týchto predmetov. Keď je cestovanie doslova zastavené, vieme ľuďom pomôcť pri spoznávaní sveta prostredníctvom máp. Okrem toho, ja osobne si všímam, keď sledujem správy, ako často teraz vidím všade v médiách mapy, keď sa hovorí o rôznych častiach sveta v súvislosti so šírením koronavírusu.“

Ďalej Andrea Simanová dodáva:

„Často si ani neuvedomujeme, že vďaka tejto situácii vystupuje do popredia potreba poznania toho, ako vlastne svet na mapách zobrazujeme. Takže paradoxne, hoci sa v podstate nemôžeme pohnúť z domu, poznanie a orientácia v mapách je veľmi dôležitým prvkom našej informovanosti.“

Slovenské múzeum máp zverejňuje jednotlivé časti videopredhliadky tak, ako sú dokončované. Tento týždeň vyšli prvé dve časti, v priebehu budúceho týždňa sa na internet dostanú aj zvyšné dva diely. Celý seriál bude mať aj slovenské titulky, ktoré si diváci môžu podľa potreby zapnúť, čo umožní jeho sledovanie aj sluchovo postihnutým divákom.

Videá budú bez obmedzenia prístupné online na webstránke www.muzeummap.sk, na portáli videoslužby YouTube aj na sociálnej sieti Facebook.

Slovenské múzeum máp vzniklo v máji 2018 a je špecializovanou múzejnou inštitúciou, ktorá predstavuje vývoj mapovania a vytvárania máp od najstarších čias až po súčasnosť. Zameriava sa predovšetkým na mladých návštevníkov, žiakov základných škôl a stredoškolákov.

Stavia predovšetkým na interaktivite, takže medzi exponátmi návštevníci nájdu moderné technológie, ako napríklad tzv. pieskový model krajiny s rozšírenou realitou, môžu si vyskúšať vytváranie mapy na počítači, alebo zblízka pozrieť zmenšený model krajiny. Interaktívne časti expozície sú doplnené tradičnými prvkami v podobe fyzických exponátov a  informačných panelov.

Tie ukazujú dejiny mapovania vo svete a na Slovensku, dôležité míľniky a predstaviteľov kartografickej histórie, akým bol napríklad Samuel Mikovíni. Samostatná časť je venovaná vzniku a histórii Vojenského kartografického ústavu v Harmanci.

Príspevok Slovenské múzeum máp v Kynceľovej pripravilo videoprehliadky zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Na letisku v Bratislave pristál obrovský Antonov s tonami zdravotníckeho materiálu z Číny

$
0
0

Letisko M. R. Štefánika v týchto dňoch vybavuje repatriačné prílety Slovákov zo zahraničia. Okrem toho v stredu priletelo najväčšie nákladné lietadlo na svete Antonov An-124 Ruslan, ktoré k nám priviezlo 74 ton ton zdravotníckeho materiálu v súvislosti s koronavírusovou krízou.

Na bratislavské letisko prúdi zdravotnícky materiál zo zahraničia

Na bratislavskom letisku postupne pristávajú ďalšie lety so zdravotníckymi pomôckami, ako sú rúška, respirátory či testery. Tie priváža na Slovensko flotila Leteckého útvaru MV SR.  Jedná sa o najväčšie letecké  logistické operácie za posledné roky.

Už v noci na stredu  priletel z Turecka dlho očakávaný vládny špeciál so zdravotníckym materiálom a 100 tisíc kusmi FFP3 respirátorov. Tieto ochranné pomôcky sú určená pre zdravotné sestry a lekárov, ktorí sú v prvej línii v boji proti koroavírusu. Materiál sa  okamžite distribuoval  do  centrálneho skladu Ministerstva vnútra v Slovenskej Ľupči a odtiaľ poputuje k zdravotníkom na celom Slovensku.

V stredu pristálo v Pardubiciach tretie lietadlo s pomocou, J&T a EPH darujú Česku a Slovensku 200 tisíc respirátorov N95. Po stotisíc respirátorov určených pre Slovensko už vyrazili kamióny, čoskoro by mali byť k dispozícii ústrednému krízovému štábu pre ľudí v prvej línii. Ďalšia pomoc  predstavuje 25 tisíc kusov ochranných okuliarov, 20 tisíc kusov ochranných oblekov a 500 tisíc rúšok. Najväčšie nákladné lietadla An-124 Ruslan priletelo s nákladom 74 ton s ochrannými pomôckami pred koronavírusom.

Rezort obrany o tom informoval na  svojom facebookovom profile:

„Profesionálni vojaci z Bratislavy dnes v priestoroch bratislavského letiska pomáhali s vykladaním a prepravou 74 ton zdravotníckeho materiálu, ktorý bol dovezený z Číny. Jeho preprava bola zabezpečená prostredníctvom NATO programu SALIS a uskladnený bude v priestoroch Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. Aj týmto naši vojaci potvrdzujú, že sa na nich občania Slovenska môžu spoľahnúť 24 hodín denne, 7 dni v týždni tak v stave mieru, ako aj pri vzniku rôznych krízových situácií.“ 

Gigantická letka predtým pristala aj v Českej republike. Obrovský  Antonov An-124 Ruslan si  Česká republika prenajala od spoločnosti Antonov Airlines. Tieto lietadlá pochádzajú z Ukrajiny, pričom  a logistiku dlhodobú prepravu majú Ukrajinci kvôli financiám dohodnutú s NATO.

V pláne sú  aj ďalšie humanitárne cargo lety. Zároveň je podľa hovorkyne bratislavského letiska Veroniky Ševčíkovej letisko v hlavnom meste  naďalej otvorené pre súkromné, záchranárske či technické lety. Civilné lety sú zakázané do 27. marca, o prípadnom ďalšom predĺžení tohto zákazu rozhodnú príslušné štátne orgány.

Reakcia na kritiku bývalej vlády

Expremiér Peter Pellegrini, ktorý sa spolu s bývalou ministerkou vnútra Denisou Sakovou priamo podieľali na zložitom zabezpečení potrebného zdravotníckeho materiálu z Číny v spolupráci s najvyššími predstaviteľmi Českej republiky, k príletom lietadiel so zdravotníckym materiálom povedal:

„Veľmi sa teším, že sa v noci podarilo na Slovensko doviezť 100 tisíc takzvaných FFP3 respirátorov, ktoré potrebujú najmä slovenskí zdravotníci. Keď tento týždeň pristanú ďalšie lietadlá so zdravotníckym materiálom, budem sa z toho tešiť a nebudem z toho robiť politiku, že to ešte vybavila moja vláda. Pre občanov Slovenskej republiky je kľúčové, že tu tie pomôcky budú, politikárčenie ich v tejto chvíli nezaujíma.“

Súčasný podpredseda NR SR Peter Pellegrini tým narážal tým na neopodstatnenú kritiku zo strany nového premiéra  Igora Matoviča, ktorý od nástupu do tejto funkcie  nezabudne pri každom mediálnom vyhlásení napádať bývalú vládu za údajnú nepripravenosť na boj s koronavírusom.

Najskôr v nedeľu ráno Igor Matovič našiel prázdne sklady Štátnych hmotných rezerv po vyskladnení všetkého materiálu príslušným zložkám štátu. Potom vyhlásil, že Pellegriniho vláda nechala po sebe iba tri tisícky testovacích sád, ale popoludní už minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval,  že pribudlo 10 000 takýchto testerov na Úrade verejného zdravotníctva.  

Nový premiér odmieta rýchlotesty dovezené z Číny

Premiér Matovič v stredu na jednej z mnohých tlačoviek  priznal, že napriek jeho plánu 3 000 testovacích vzoriek denne stále testujeme len niečo viac ako 300 vzoriek denne, hoci podľa hygienikov ich denná kapacita v laboratóriách je takmer tisíc vyšetrení.

Po zapojení súkromných laboratórií by ich podľa ministra zdravotníctva mohlo byť až dve tisíc.  Zatiaľ sa však nepodarilo zriadiť všetky odberové miesta. Vedec Róbert Mistrík z odborného tímu  premiéra zatiaľ zvažuje, aké kroky treba v tejto oblasti podniknúť, pretože nejde všetko naraz a každé zásadné rozhodnutie je nutné dobre premyslieť.

V tejto situácii je na zváženie, či na zvýšenie počtu testovania ľudí a zachytenie nakazených koronavírusom v istom štádiu vývoja choroby COVID-19 predsa len nepoužiť aj dovezené rýchlotesty z Číny. Tie popri laboratórnych vyšetreniach využívajú všetky okolité krajiny, kde je omnoho horšia situácia ako na Slovensku. Ibaže v tejto veci je Igor Matovič príliš zaujatý a rýchlotesty odmieta ako nespoľahlivé a nepotrebné

V pondelok premiér povedal, že vláda nakúpi v najbližších hodinách 200 000 testovacích sád na identifikáciu ochorenia COVID-19. Nepôjde však o rýchlotesty, ktoré vo veľkom prišli z Číny od renomovanej zdravotníckej firmy. Tie sú vraj nekvalitné a „skončia asi v Dunaji alebo ich po kríze budú rozdávať ako upomienkové predmety“.

Tieto hanlivé slová sa nepríjemne dotkli čínskej strany, ktorú paradoxne chce Igor Matovič ďalej žiadať o pomoc. Zatiaľ  však z jeho iniciatívy neprišiel žiadny objednaný  zdravotnícky tovar, ktorého  je v celej Európe vzhľadom na svetovú pandémiu koronvírusu stále nedostatok. Preto by tretí najvyšší ústavný činiteľ mal vážiť svoje slová na verejnosti namierené aj voči zahraničným partnerom.

Súčasný podpredseda NR SR Peter Pellegrini reagoval slovami:

„Som rád, že nová vláda neprehodnotila ani jedno z našich prijatých opatrení, ktorým dáva za pravdu aj doterajší vývoj nákazy. Mrzí ma však, že si nový premiér ani na jednej tlačovej konferencii neodpustí útoky a očierňovanie predchádzajúcej vlády. Ľudia, ktorí dňom a nocou pracovali, si to naozaj nezaslúžia. Ak sa mu nepozdávajú pomôcky, ktoré sme zložito vybavovali v zahraničí aj na tých najvyšších úrovniach, nech ich nekúpi. Garantujem mu, že ostatné krajiny po nich okamžite siahnu. Predvolebná kampaň sa skončila – politika by mala ísť bokom a mali by sme ukázať národu súdržnosť a schopnosť spolupracovať v prospech ľudí.“ 

Pripojila sa aj poslankyňa NR SR Denisa Saková:

„Veľmi ma mrzí, že namiesto spolupráce a riešenia situácie sa len očiernujeme. Inak tomu nebolo ani dnes, kedy sa do pozornosti nového premiéra Igora Matoviča  dostali rýchlotesty. Sú to presne tie testy, ktoré pomohli vyhrať nad koronavírusom priamo v Číne a  ktoré nakupuje celý svet, ak by mal nastať taliansky scenár. Ešte aj samotná pravá ruka premiéra – vedec Robert Mistrik tieto testy nezatracuje.“

A dodala:

„Ale ak rýchlotestery nie sú podľa neho dosť dobré, je tu riešenie. Hneď po vyhláseniach slovenského premiéra mi volal český minister vnútra Hamáček, že testy od nás obratom kúpi. A tie, ktoré ešte len majú prísť a zdajú  sa pánu Matovičovi cenovo neprimerané, sa predsa kedykoľvek dajú zrušiť ich objednávky. Je premiér, môže konať a môže sa ich zbaviť obratom, ak nie sú pre neho potrebné.“

Medzitým už túto informáciu potvrdilo aj České ministerstvo vnútra. Ak Slovensko tieto krvné rýchlotesty nechce, Česko ich od nás odkúpi.

„Môžeme potvrdiť, že minister vnútra Jan Hamáček hovoril s Denisou Sakovou. V prípade, že SR nebude mať o rýchlotestery záujem, je ČR pripravená ich odkúpiť. V tomto zmysle tiež minister Hamáček informoval slovenského premiéra,“

uviedla hovorkyňa českého ministerstva vnútra Klára Dlubalová.

„S ich funkčnosťou sme spokojní. Som presvedčený, že je to otázka metodiky a ministerstvo zdravotníctva ju asi ešte upresní,“

povedal pre HNonline český minister vnútra Jan Hamáček. Zároveň zdôraznil, že testy už dobre fungovali v krajinách, ktoré koronavírusovú epidémiu zvládli.

Námestník českého ministra zdravotníctva a epidemiológ Roman Prymula o rýchlotestoch povedal, že nie sú úplne zbytočné:

„Musíme počítať s tým, že môžu mať vysoké percento chybovosti. Ale už sme x pacientov vďaka nim zachytili.“

Krvné rýchlotesty zháňa aj Švajčiarsko. Počet nakazených koronavírusom  vo Švajčiarsku naďalej rýchlo rastie – v súčasnosti je infikovaných viac ako 9 000 ľudí. Počet nenahlásených prípadov je ale pravdepodobne oveľa vyšší.

V súčasnosti sa vo Švajčiarsku využívajú hlavne tzv. génové testy, pri ktorých sa vzorka odoberá ľuďom z nosa a hrtana. Keďže sú však tieto testy len v obmedzenom množstve a nemajú kapacity otestovať týmto spôsobom veľa ľudí, podľa portálu Euronews Švajčiari pristupujú i na testovanie pomocou krvných rýchlotestov.

Štát napokon nezískal Matovičom avizovaných 200 tisíc testov

Slovensko mohlo mať už v stredu k dispozícii 200 tisíc testov na koronavírus, ktoré objednala Asociácia laboratórií. O týchto testoch už začiatkom týždňa informoval premiér Igor Matovič s tým, že by mohli doraziť v najbližších dňoch.

Spoločnosť mala na základe dohody so štátom objednať 250 tisíc testov. 100 tisíc bolo pre súkromníkov, zvyšok pre štát. To sa však napokon nestalo. Štát sa totiž podľa informácií HN nestihol včas vyjadriť, či má o testy záujem. A tak ich získala Česká republika.

Igor Matovič na tlačovej konferencii tvrdil, že Slovensko testy neprebralo, pretože nevyhovovali laboratóriám Úradu verejného zdravotníctva:

„Štát dával od tejto objednávky ruky preč. Úrad verejného zdravotníctva sa rozhodol ísť svojou cestou. Nechali sme objednávanie testov čisto v rukách laboratórií.“

Róbert Mistrík, ktorý mal v mene štátu testy od Medirexu odmietnuť, tvrdil, že štát si zabezpečí testy po svojej linke.

Matovič na brífingu tvrdil že Slovensko má momentálne k dispozícii dostatok testov. Štátne laboratória spolu s tými súkromnými vedia podľa premiéra v súčasnosti otestovať dvetisíc ľudí denne, od pondelka by mala táto kapacita narásť na tritisíc.

Uvidíme, ako to celé dopadne. Faktom je, že štát začal okrem sledovania mobilov ľudí nakazených koronavírusom prijímať aj opatrenia v sociálnej oblasti pre ľudí na vynútenom opatrovaní detí v čase zavretých škôl a škôlok, ale aj odškodnenia firiem, ktoré v dôsledku krízy prichádzajú o prácu a príjmy.

Vo štvrtok pristávajú na bratislavskom letisku ďalšie lietadlá so zdravotníckym materiálom pre Slovensko. Premiér Matovič rokuje so štátnymi aj súkromnými  laboratóriami o rozšírení kapacity na vykonávanie testov. Budú ďalšie tlačovky…

Príspevok Na letisku v Bratislave pristál obrovský Antonov s tonami zdravotníckeho materiálu z Číny zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Regionálne futbalové súťaže končia, výsledky sa anulujú, sezóna sa prakticky zopakuje

$
0
0

Mimoriadna situácia na Slovensku a jej vývoj v ďalšom období neumožňuje pokračovať v programe majstrovských súťaží Stredoslovenského futbalového zväzu. Ten sa rozhodol na základe vyhlásenia predsedov regionálnych futbalových zväzov, ale aj po konzultácii so Slovenským futbalovým zväzom a predsedami Oblastných futbalových zväzov sezónu 2019/2020 predčasne ukončiť a všetky doterajšie výsledky anulovať.

Výkonný výbor Stredoslovenského futbalového zväzu (SsFZ) formou hlasovania per rollam prijal jednomyseľne nasledovné rozhodnutia:

  1. Rušia sa všetky súťaže SsFZ (dospelí, dorast, žiaci) jarnej časti súťažného ročníka 2019/2020
  2. Výsledky všetkých doteraz odohraných regionálnych súťaží ročníka 2019/2020 sa anulujú
  3. Z terajších regionálnych súťaží pre nasledujúci ročník 2020/2021 nikto nepostúpi ani nezostúpi

„Novodobá história futbalu podobné opatrenia nepamätá. Žiaľ šport číslo jedna v týchto neľahkých časoch musí ísť bokom, v záujme zdravia a života,“

– píše sa v rozhodnutí Stredoslovenského futbalového zväzu, ktorý spravuje tretiu, štvrté a piate ligy v Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

Na základe rozhodnutí najvyšších orgánov SR a mimoriadnej situácie v našej krajine, spôsobenej koronavírusom, vydali predsedovia regionálnych futbalových zväzov (teda aj Bratislavský, Západoslovenský a Východoslovenský) nasledovné vyhlásenie:

a) Zrušíme všetky regionálne súťaže dospelých, dorastu, žiakov a prípraviek jarnej časti súťažného ročníka 2019/2020 a vyzývame Oblastné futbalové zväzy (ObFZ), aby konali rovnako.

b) Následne anulujeme výsledky všetkých doteraz odohratých regionálnych súťaží ročníka 2019/2020

c) Pre prípravu súťažného ročníka 2020/2021 platí zásada, že z aktuálnych regionálnych súťaží nikto nepostupuje ani nezostupuje

d) Usporiadanie budúceho súťažného ročníka 2020/2021 bude v kompetencii príslušného riadiaceho orgánu, pri dodržaní vyššie uvádzaných zásad (a,b,c)

Stredoslovenský futbalový zväz ponúkol na svojom oficiálnom webe i nasledovné zdôvodnenie:

„Podľa odborníkov bude doterajší nepriaznivý stav na Slovensku trvať dlhšie ako sa predpokladalo. Deň D – keď sa život dostane do normálu sa vzďaľuje. Keďže jedným z najdôležitejších opatrení v boji s nákazou je aj obmedzenie osobných a skupinových kontaktov, v našej nespočetnej futbalovej rodine sú vyššie uvedené opatrenia nevyhnutnosťou. Asi sme všetci s úľavou prijali rozhodnutie UEFA posunúť barážové stretnutia na neskorší termín, samotné ME (budú sa konať v 12 mestách) o rok. Súčasná európska generácia čelí najväčšej povojnovej kríze. UEFA + všetky asociácie prejavili zodpovednosť, jednotu, solidaritu a v boji s doterajším neduhom sa stalo ich ústrednou prioritou – ZDRAVIE PRED FUTBALOM. Keď sa UEFA rozhodla ku tak závažnému kroku, chceme aj my predstavitelia amatérskeho futbalu deklarovať jednotu a zodpovednosť realizovaním uvedeného vyhlásenia. Máme za to, že neexistuje iné riešenie. Vírus rozhoduje o živote a smrti. Je našou povinnosťou popri už existujúcich opatreniach, zrejme tiež budúcich, pomáhať aj zdravotníkom – chrániť zdravie a životy všetkých účastníkov našich súťaží. Sme rozhodnutí zmierniť dopad koronavírusu, možno aj v prospech futbalu v budúcnosti, najmä keď deň D je v nedohľadne.“

SsFZ navyše v uvedenom zdôvodnení uvádza, že súťaže regionálnych futbalových zväzov a ObFZ hrajú prevažne pracujúci amatéri, chlapci a dievčatá navštevujúci školy. Je teda nemysliteľné zúžiť jarné súťaže do jedného – dvoch mesiacov formou „anglických“ týždňov (napr. streda – sobota).

„Futbalový ročník 2019/2020 bude na mimoriadny – taký história dlho nepamätá. No veríme, že navrhované opatrenia sa v tejto neľahkej dobe stretnú s pochopením širokej športovej verejnosti v záujme futbalu predovšetkým pomôcť, nie mu škodiť,“

– dodávajú predstavitelia regionálnych futbalových zväzov.

Stredoslovenský futbalový zväz k podobnému kroku vyzýval aj Slovenský futbalový zväz, aby uvažoval o zrušení všetkých ním riadených súťaží jarnej časti ročníka 2019/2020 a prijal podobné opatrenia.

Príspevok Regionálne futbalové súťaže končia, výsledky sa anulujú, sezóna sa prakticky zopakuje zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Duklistka Petra Vlhová má už doma dva glóbusy, sny premenila na skutočnosť

$
0
0

Slovenská lyžiarka, členka banskobystrickej Dukly Petra Vlhová už má doma oba malé glóbusy, ktoré v tejto sezóne získala za celkový triumf v hodnotení slalomu a paralelných disciplín Svetového pohára. Naša 24-ročná lyžiarka ako prvá Slovenka v histórii získala niektorý z glóbusov. Trofejami sa pochválila na fotografiách na sociálnej sieti a pripojila k nim text:

„Keď sa sny stanú skutočnosťou ❤. Ďakujem všetkým za podporu.“

Elitná svetová lyžiarka z Liptova je aktuálne stále v domácej karanténe po návrate zo zahraničia. Domov sa vrátila zo Švédska po zrušení súťaži v rámci Svetového pohára.


Prvá fotografia z fb Petry Vlhovej

Slovenská lyžiarska hviezda si v prvej polovici marca nemohla užiť slávnostné odovzdávanie historických trofejí, keďže seriál SP predčasne ukončili a zo švédskeho Are odcestovala bez malých glóbusov.

„Stále si úplne neuvedomujem, čo som dosiahla, možno aj tým, že mi reálne nedali glóbusy do rúk. Vôbec netuším, kedy mi ich dajú. Možno si to uvedomím, až keď ich budem mať v rukách,“

– povedala vtedy Vlhová pre TASR.


Druhá fotografia z fb Petry Vlhovej

Pre šíriaci sa koronavírus Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) zrušila deväť záverečných pretekov seriálu SP (Ofterschwang, Are, Cortina d’Ampezzo). Veľký glóbus za celkové prvenstvo si vybojovala Talianka Federica Brignoneová, Vlhová skončila tretia za Američankou Mikaelou Shiffrinovou.

Petra Vlhová z  VŠC DUKLA Banská Bystrica vyhrala hodnotenie slalomu o 20 bodov pred Shiffrinovou a poradie paralelných disciplín o 13 bodov pred Francúzkou Clarou Direzovou.

Príspevok Duklistka Petra Vlhová má už doma dva glóbusy, sny premenila na skutočnosť zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Ľubomír Motyčka: Čistému je všetko čisté

$
0
0

Pozor.  Ak ste útlocitní na istú mieru sexistických rečí, či úvah o viere, nečítajte. Rovno nahnevane komentujte.

Postupne to vyzerá tak, že nám všetkým začne šibať z vážnosti situácie. Alebo koronavírus, alebo vláda. I keď ono je to asi jedno.

Aj toť, vicepremiér sa nechal odfotiť pri ruskom lietadle s ukrajinskými výsostnými znakmi a povedal o ňom, že je slovenské. A že priletelo z Číny. Neviem, ja si musím ceniť slová člena vlády, no nie a nie pochopiť, že Istanbul je v Číne. Asi mi chýba alkohol, alebo niečo biele…

Ľudia potrebujú k životu ľudí. Hoc je to aj menšia komunita, ale musíme mať niekoho na milovanie či hádanie.

V Polynézii sú zväčša menšie komunity. A už civilizované, teda asi ohlúpnuté ako my. Prečítal som azda všetky knihy od Miloslava Stingla, ktorý precestoval celú Polynéziu, Melanéziu a Mikronéziu.

Na jednom polynézskom ostrove chodili všetci holí. Ešte neboli civilizovaní a preto im bolo všetko čisté. Prišli misionári a viete ako chlapi. My sme vždy a všade rovnakí. Bože, to bolo krásnych prsníkov. Misionárov to dráždilo. Jeden z prvých krokov bol ženám zakryť vnady. Dovtedy do nich hučali, až kým sa nezačali civilizovať. Zrazu mali podprsenky. Hurá. Ibaže, nohavičky či aspoň nejaké sukne nie.

Boh je milosrdný a dobrý. Odpúšťa hriechy, je plný lásky. To domorodci pochopili. A preto, na zdesenie misionárov, sa na pohreboch začali smiať a tešiť. Boh je milosrdný, čaká ich krajší svet. Už nikoho nebudú napríklad bolieť zuby… A tak sa tešili, že ten dotyčný je už u milosrdného Boha.

A keby len to. V rámci civilizovania sa už poznali tranzistoráky. V tom čase ich zaujala hudba Beatles. Pochovávalo sa teda v rytme tejto skupiny.

Že to bolo možné, som sa presvedčil aj ja. Svojho času bol v Banskej Bystrici polynézsky súbor Rotorua Maori. Aj so svojimi chytľavými pesničkami. Základ jednej nám bol akýsi povedomý. Nebohý Gregor Roletzký z bystrického rozhlasu v nej našiel škótsky či írsky základ.

Tak veru. Je o čom písať. Nemusíme všetci robiť paniku a chrliť oheň či  síru.

Príspevok Ľubomír Motyčka: Čistému je všetko čisté zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Ján Nosko: Banská Bystrica to zvládne

$
0
0

Posledné týždne a dni zmenili náš život. Väčšina z nás nezažila nič podobné. Možno naši starí rodičia, ktorí nám veľakrát rozprávali o časoch, keď prežívali pocity neistoty, paniky, depresie a strachu.

Vypočuli sme ich a možno už aj zabudli. Situácia sa nám teraz pripomína v inej podobe. Normálna ľudská chuť pomôcť si navzájom, pomôcť iným a chcenie vrátiť sa  do normálneho života ponúka paralelu. Dnes je to skôr o našom, nie vnútenom rozhodnutí. Vakcínou dneška je disciplína a zodpovednosť každého jedného z nás.

Prijali sme sériu opatrení

Aj v našej Banskej Bystrici sme sa vybrali cestou prevencie a prijali sme všetky potrebné opatrenia. Ja ako pediater mám prevenciu v krvi. Zrušili sme podujatia, zatvorili sme školy, škôlky, školské zariadenia, mestský úrad, sprísnili sme režim svadieb i smútočných obradov. Nevyhnutné bolo prijať aj nariadenie v autobusoch a trolejbusoch, aby sa všetci cestujúci chránili rúškami a neohrozovali vodičov.

Ktokoľvek môže polemizovať o včasnosti. Najdôležitejšie je, že boli plošné a koordinované.  Pomoc najviac zraniteľným, osamelým seniorom a ľuďom odkázaným na iných sa stala našou prioritou. Roznášame rúška, potraviny, lieky.  Zapojili sa skupiny dobrých ľudí, systémovo, nie živelne, pod kontrolou so spätnou väzbou a flexibilným prijímaním ďalších opatrení. Ďakujem im.

Novou situáciou si musíme len prejsť

Chrípku už berieme ako samozrejmosť, napriek tomu, že ide o nebezpečné ochorenie. Korona je nový vírus novej chrípky, ktorého epidémia zasiahla celý svet. Možno ju celý svet podcenil. Ale jej masívne rozširovanie je poznamenané aj kultúrou, zvykmi a mentalitou národa.

Naši dôchodcovia žijú inak. Majú iný životný štýl ako Taliani, Nemci či Španieli. Preto sa aj v týchto krajinách následky šírenia najviac odrážajú na najzraniteľnejšej časti populácie – na starších ľuďoch, ktorí majú rôzne pridružené ochorenia a zníženú imunitu.

Naopak, zdravý mladý organizmus sa vie s napadnutím koronavírusom vysporiadať ako pri bežnom chrípkovom ochorení. A preto je nevyhnutné, aby bola mladá, stredná a migrujúca generácia zodpovedná.

S koronou budeme žiť tak, ako s chrípkou

Tak, ako v prípade chrípky, kiahní či osýpok, v priebehu času sa vytvorí istý kolektívny typ imunity aj voči koronavírusu COVID-19.  Výroba vakcíny a liekov je časovo náročná.

Preto je v tejto chvíli naším jediným liekom zodpovedné správanie sa, disciplína, dodržiavanie preventívnych opatrení, dezinfekcia, minimalizovanie kontaktov so seniormi a vyhýbanie sa väčším skupinám. Zároveň je nevyhnutná ohľaduplnosť tých, ktorí mohli prísť do kontaktu s vírusom voči ostatným.

Myslime pozitívne – psychický stres znižuje našu imunitu

Toto obdobie môže byť aj o psychohygiene každého jedného z nás. Hľadajme možnosti, povzbuďme sa a vymeňme si skúsenosti ako prekonať hroziacu „ponorku“  v rodine. Ak ste doma, využite každú príležitosť pre fyzickú aktivitu, pohyb na čerstvom vzduchu, vyrozprávajte zabudnuté,  venujte sa koníčkom, na ktoré by bez koronavírusu nebol čas.

Kedy ste si naposledy zahrali človeče? Odchádza Morena a prichádza jar, nový život. Prebúdza sa príroda, rodia sa nové mláďatá, s pribúdajúcimi slnečnými lúčmi prichádza nádej…

Záverom

Nie je jednoduché odhadnúť obdobie, koľko bude súčasný stav trvať. A následky už vôbec nie. Mnohokrát to bude aj podľa toho, čo a kde sme ochotní  aj my jednotlivci obetovať – regionálne, celoštátne i medzinárodne. Hrdinami dnešných dní sú lekári, predavači, lekárnici…

Uľahčujme im prácu našou disciplínou a buďme hrdinami aj my. Verím, že vďaka prichádzajúcej jari sa v každom z nás znásobí nová pozitívna energia, s ktorou dokážeme koronavírus poslať do histórie. Banskobystričania, verím, že spolu to zvládneme.

Príspevok Ján Nosko: Banská Bystrica to zvládne zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Mesto Banská Bystrica má dostatok zásob rúšok, rozširuje pomoc občanom

$
0
0

Do piatku prišlo na zriadené kontakty pre osamelých seniorov a ľudí odkázaných na pomoc druhých v Banskej Bystrici (osamelysenior@banskabystrica.sk a 048/4330777) približne 2 000 požiadaviek na dovoz rúšok, potravín či liekov.

Zamestnanci mestského úradu, mestská polícia, dobrovoľníci Červeného kríža, Centrum dobrovoľníctva, skauti i Saleziáni okrem toho rozdali tým, ktorí potrebujú našu pomoc takmer 6500 ochranných rúšok na tvár vo všetkých mestských častiach. Zásoby mesta postačujú, preto po dnešnom zasadnutí krízového štábu samospráva rozširuje distribúciu rúšok pre všetkých seniorov v Banskej Bystrici, ktorí o ne prejavia záujem.

Doposiaľ banskobystrická samospráva smerovala rozdávanie rúšok osamelým seniorom vo veku 65 rokov a viac, ktorí sú slabí, imobilní, osamelí, ťažko zdravotne postihnutí, resp. odkázaných na pomoc druhých.

Zásoby mesta sú dostačujúce, preto rozširujeme distribúciu rúšok všetkým seniorom vo veku 65 rokov a viac, ktorí prejavia záujem a ozvú sa nám na ponúkané kontakty. Potrebné je uviesť meno, adresu a telefonický kontakt,“

oznámil po zasadnutí krízového štábu primátor Ján Nosko.

Zásoby ochranných rúšok má mesto vďaka podniku Slovenka – Silver, lekárni Cardiopharm a spoločnosti TATRASVIT. Okrem rúšok pre seniorov, Slovenka najnovšie bezplatne ušila pre potreby mesta aj detské rúška, ktoré vo štvrtok primátor rozdal detským domovom a centrám pre deti a rodiny v Banskej Bystrici.

Detské rúška putovali do  Centra pre rodiny s deťmi na Kollárovej ulici, Detského domova o.z. Srdiečko, do Krízového strediska pre deti a osamelých rodičov Dom svätej Alžbety, útulku pre matky s deťmi Debora, ale i do mestských zariadení núdzového bývania pre rodiny s deťmi KOTVA a nízkoprahového komunitného centra  KOM PaS.

Ešte čerstvá informácia z nášho regiónu. Banskobystrický samosprávny kraj spustil webovú podstránku, kde sú sústredené všetky opatrenia a služby pre obyvateľov, ale aj potrebné  informácie ohľadom nového koronavírusu www.bbsk.sk/koronavirus.

Príspevok Mesto Banská Bystrica má dostatok zásob rúšok, rozširuje pomoc občanom zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.


Bystrickým žiakom škola chýba, škôlkarov čakajú vynovené priestory

$
0
0

Vyučovací proces v základných školách, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta sa v týchto dňoch presunul do online priestoru. Učitelia komunikujú so svojimi žiakmi prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov, telesná výchova sa zmenila na hodiny jogy, pilatesu či výučbu tanca.

Dokončujú sa rekonštrukcie materských škôl

V Banskej Bystrici sa aj napriek mimoriadnej situácii nezastavil ani čulý stavebný ruch. Tento čas využíva mesto na to, aby sa dokončili rozbehnuté stavebné práce na materských školách.

Po rozšírení kapacít Materskej školy Karpatská, dodávateľ stavebných prác aktuálne intenzívne pracuje na ďalších pavilónoch. Ide o búracie práce, inštaláciu elektrických rozvodov, zatepľovanie či výmenu okien. Stavbári pokračujú v plnom tempe aj v MŠ na Strážovskej ulici.

Keďže malí Banskobystričania musia byť počas mimoriadnej situácie doma, využívame toto obdobie naplno. Stavebné práce pokračujú vo všetkých nedokončených pavilónoch. Jedna budova je už zateplená, v interiéri je zhotovená nová elektroinštalácia a povrchy sú pripravené na kladenie podláh a maľovanie. Ostatné pavilóny majú vymenené okná a v súčasnosti sa zatepľujú. Zároveň sa  inštalujú elektrické rozvody v hospodárskej časti i v kuchyni,“

uviedol po piatkovom kontrolnom dni primátor Ján Nosko.

Online vyučovanie

Hoci mestské základné školy zívajú prázdnotou, vyučovací proces prebieha online. Dnes platí dvojnásobne, že fantázii sa medze nekladú. Učitelia využívajú na komunikáciu so žiakmi rôzne portály a výučbové programy. Časovo sa prispôsobujú možnostiam rodín, vysvetľujú rodičom, ako majú pri riešení rôznych úloh postupovať.

Kompetentní zamestnanci Odboru sociálnych vecí MsÚ v Banskej Bystrici zabezpečujú vyučovací proces aj školopovinným deťom, ktoré žijú v zariadení núdzového bývania KOTVA a v nájomnej bytovke na Internátnej ul. 12.

Problematikou výučby  sa zaoberáme aj v rómskych osadách, keďže pripojenie na internet je tam veľakrát mizivé. Pri rozdávaní rúšok sme rodičov upozornili, aby komunikovali s učiteľmi. Inak sa môže stať, že ich deti nebudú spĺňať podmienky pre pokračovanie v štúdiu do ďalšieho ročníka.  Všetkým sme zároveň zidetifikovali kontakt, ak by vo veci výučby potrebovali pomoc. Riešenie do budúcna vidíme vo forme interaktívnej školy a komunitnej intervencie tak, aby deti nezmeškali učivo a vzdelávanie,“

hovorí Karol Langstein, vedúci oddelenia sociálnej a krízovej intervencie.

Základné školy komunikujú pomocou internetu

Pozitívne príklady prichádzajú aj od našich škôl. V Podlaviciach učia prváčikov čítať prostredníctvom Skypu, starším žiakom zasielajú prezentácie, cvičné testy či úlohy, o. i. aj cez platformu EduPage. Školy zároveň hľadajú ďalšie možnosti, ako čo najlepšie komunikovať s celými triedami v dohodnutom čase.

Vypracovali sme si časový rozvrh videohodín v jednotlivých ročníkoch na konkrétne predmety. Pevne veríme, že sa nám to podarí a vnesieme do takejto výučby systém,“

informuje Iveta Dlhošová, zástupkyňa riaditeľa Základnej školy J. G. Tajovského v Podlaviciach.

Netradičná výučba je novinkou aj pre pedagógov a žiakov najväčšej banskobystrickej školy ZŠ Spojová.  Riaditeľka tejto školy Šárka Kováčová k tomu dodáva:

Dôležitou úlohu školy je brať do úvahy dostupnosť žiakov k plneniu úloh cez počítače a nepreťažovať ich. Snažíme sa mapovať tento stav a usmerňovať kolegov.“

V ZŠ Moskovská tiež „nabehli“ na systém vyučovania online. Kto nemal k dispozícii počítač, mohol si požičať od školy.

Pre všetkých je to nová situácia. Aj od učiteľov si to vyžaduje väčší čas na prípravu.  Je to síce náročné, ale spoločnou komunikáciou to zvládneme. Žiaci nám na tému Ako trávim čas v karanténe môžu poslať foto, video, literárne práce, básne či kresby, ktoré si následne zdieľame,“

pridáva sa riaditeľka ZŠ Moskovská Marta Melicherová.

Športová škola ZŠ Golianova nezabúda na hodiny telesnej výchovy. Športovci majú svoje individuálne športové plány, no nezaháľajú ani „nešportovci“, ktorí  majú linky na videá s jogou, pilatesom či tancom.

Máme šťastie v tom, že v škole fungujeme prakticky digitálne. Máme elektronické prístupy k učebniciam či pracovným zošitom. V rámci anglického jazyka si tretiaci vyrobili hru, aby si precvičili všetky otázky, ktoré sa už vedia po anglicky opýtať, šiestaci píšu recepty, siedmaci študujú Google mapy, aby sa naučili vyjadrovať smer, ôsmaci študujú kráľa Artuša prostredníctvom filmu, deviataci pracujú s textom a dostali tipy, ako si zlepšovať výslovnosť,“

dopĺňa vedúca Predmetovej komisie cudzích jazykov a koordinátorka programu ERASMUS+ v ZŠ Golianova Andrea Gáborová.

Aj pre riaditeľa ZŠ Ďumbierska Patrika Ferianca je táto situácia nová a musel sa s ňou vysporiadať:

Myslel som si, že za 18 rokov v školstve som zažil všetko, no aktuálna doba nás donútila spoznať niečo nové. Prvýkrát som zažil pedagogickú poradu cez videokonferenciu a ešte som ju musel aj viesť. Nakoniec všetko dobre dopadlo a je pozitívne, že máme IKT technológie, ktoré nás vedia aspoň digitálne spojiť. Kolegovia ocenili, že sa po dlhšej dobe mohli vidieť a počuť. Dokonca, nikomu z pedagógov neprekážalo, že porada trvala vyše troch hodín, čo by mi na klasickej porade asi neprešlo.“

Učitelia a žiaci posielajú medzi sebou odkazy, ako si vzájomne chýbajú. Všetci sa už dnes tešia, ako spolu opäť zaplnia chodby a triedy škôl.

Príspevok Bystrickým žiakom škola chýba, škôlkarov čakajú vynovené priestory zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Marta Medzihradská: Pandémia, spájanie sa a dav

$
0
0

Spájanie sa bolo aj predvolebnou témou. Spájali sme sa za slušnú spoločnosť bez mafie, korupcie, diskriminácie, neonacizmu, za férový prístup a pomoc slabším a zraniteľným…

Ale teraz, keď čelíme globálnej epidémii, spájame sa v prejavoch pomoci a ľudskosti v jeden celok.

Počuť tiež hlasy dúfajúce, že táto kríza nás zmení. Dúfajúce, pretože sme si vytvorili dav, ktorý nám v týchto ťažkých časoch pomáha a dáva nádej prakticky na všetko. Cítime, že niečo treba zmeniť. Že sme sa vzdialili jeden druhému a teraz, keď je potrebné spoločne bojovať proti epidémii, dúfame, že sa naša konzumná, súťaživá a ignorujúca spoločnosť zmení na ľudskejšiu. Ktosi napísal, že sme ako srnky stojace na ceste, ktoré obdivujú svetlá reflektorov rútiacich sa áut.

Spojenie sa v potlesku pre lekárov a spoločné spievanie na balkónoch je príjemné, tak ako každé spojenie sa do davu. Máme pri tom podobný slniečkový pocit ako kedysi pri oslavách prvých májov. Naša emocionalita, o čosi silnejšia ako v starších demokratických štátoch, sa však veľmi ľahko stáva naším nepriateľom.

Spájanie sa v socializme vyprodukovalo množstvo nesvojprávnych ľudí a dnes si vážim skepsu, ktorú mám voči tejto spoločenskej hodnote. 

Pretože spájanie vytvára dav, ktorý zákonite produkuje autority a diktátorov, potláča individualitu a slobodu. Dav má svoju všeobecnú pravdu, všemohúcu silu, ktorá každému zaručuje pocit bezpečia a nádeje. Ale ten, kto nie je s nami, je proti nám. Dav kvôli svojmu udržaniu a posilneniu sa potrebuje nepriateľa.

Po druhej svetovej vojne, keď fenomén davu ukázal svoju silu, sa v západnom svete robilo množstvo psychologických štúdií. Výskumy ovplyvnili predovšetkým školstvo a zmenili pohľad na výchovu detí. Autority učiteľov už neboli vítané, žiaci sa viedli k vytváraniu si názoru a voľnému správaniu sa na základe vlastného cítenia, myslenia a rozhodnutia.

Nie na základe emocionálnych väzieb a spoliehania sa na dospelých v škole a v rodine. Trieda sa začala deliť do skupín, začal sa uplatňovať individuálny prístup, učiteľ prestal byť príkladom autority a stal sa partnerom aktívneho žiaka.

Aj národ je davom. Vedeli sme sa celkom ľahko zhodnúť, že migrantov, homosexuálov či legalizáciu ľahkých drog nechceme. Že my poznáme hodnoty, že my sme mali dobré školstvo, že my vieme ako bojovať s koronavírusom.

Písať o súčasnej pandémii je náročné. Možno nás bude veľa, ktorí stratia svojich najbližších. V týchto dňoch je správne spojiť sa do davu, byť disciplinovanými a upozorňovať sa navzájom. Ale súčasne je dôležitý odstup a kritické myslenie.

Spája nás vírus ako spoločný nepriateľ. Tvorí sa dav a automaticky sa vynárajúaj vodcovia. Možno ste si všimli, ako rástli sympatie Pellegrinimu a Sakovej. Nová vláda sa zostavila zázračnou rýchlosťou, aby nepremeškala tento čas a prevzala rozhodovanie. Občan nemá na výber, v jeho vlastnom emocionálnom záujme je dôverovať tomu, kto spoločnosť vedie. Stávame sa prirodzene súčasťou davu a pomáha nám to.

Ale čo sa stane, keď vírus už nebude plniť funkciu nepriateľa? Zvládneme rozbitie sladkého davu alebo sa budeme naďalej chcieť spoločne tešiť, tlieskať a hľadať hrdinov? Ale potom si prirodzene budeme hľadať nového nepriateľa. Kiežby ním bolo znečistenie našej planéty, sociálna a rôzna iná nespravodlivosť či náš konzumný spôsob života.

Nehrozia nám len dva či tri mesiace strachu, izolácie a následné ekonomické problémy. Hrozí nám naša túžba zostať v nejakom dave za každú cenu a ničiť tých, ktorí budú náš národ, alebo našu stranu, inú skupinu či skupinku ohrozovať.

Snáď sa posunieme v schopnosti a vôli kritizovať do vlastných radov i vlastných vodcov, v schopnosti otvorenej a odvážnej komunikácie. Nakoniec zistíme akí sme úžasní vo svojich odlišnostiach a aká falošná býva vysnívaná jednota.

Príspevok Marta Medzihradská: Pandémia, spájanie sa a dav zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Bistro CANVAS v areáli SLOVENKA2 spúšťa od 30. marca výdaj jedla cez okienko a donášku

$
0
0

Prevádzka CANVAS na pozemku budúceho projektu vznikla s ambíciou oživiť ponuku gastra na Striebornom námestí. Teraz chce pomôcť pracujúcim, rodičom a seniorom zabezpečiť si bez starostí kvalitné jedlo aj v čase epidémie koronavírusu.   

Bistro Canvas

Developer projektu, korým je spoločnosť ARKON, plánoval otvoriť nové bistro CANVAS café & streetfood už tento mesiac. Vzhľadom na aktuálne obmedzenia pohybu ľudí a sociálnych kontaktov sa ju však v čase epidémie koronavírusu rozhodla otvoriť a využiť v mierne zmenenom režime – na výdaj a donášku kvalitného jedla pre všetkých Banskobystričanov.

Nová prevádzka bude fungovať od pondelka 30. marca, každý pracovný deň od 10:00 do 18:00 hod. a jedlo bude možné objednať si osobne pri okienku alebo telefonickys následným osobným odberom či využitím  donášky. Pri príprave aj výdaji jedla budú dodržané všetky hygienické opatrenia a zákazníci si budú môcť jedlo vyzdvihnúť po jednom a iba s rúškami.

„Veľmi sme sa tešili na to, ako už v marci oživí naše bistroCANVAS café & streetfoodStrieborné námestie, bohužiaľ, v súčasnej vážnej situácii to nie je možné. Napriek tomu sme chceli aj my prispieť k uľahčeniu života ľudí v tejto zložitej dobe a rozhodli sme sa preto využiť už pripravenú prevádzku na výdaj jedla cez okienko a donášku. Špeciálne upravené kontajnery, v ktorých CANVAS sídli, majú zabudované výdajné okienko, a preto sú na takýto spôsob predaja ideálne,“

hovorí Adrián Švec zo spoločnosti ARKON a dodáva:

„Chceme umožniť ľuďom, ktorí musia aj v tomto čase pracovať, ale aj rodinám s deťmi, ktoré majú teraz úplne iný režim, či seniorom, aby mali každý deň kvalitné jedlo bez starostí a mohli sa v pokoji najesť so svojimi blízkymi.

V ponuke budú každý deň štyri hlavné jedlá (dve s obmenami a dve ako stála ponuka), polievka a nápoj. Pre kupujúcich osobne cez okienko bude navyše k dispozícii vždy káva so sebou zdarma. Jedlo bude pripravovať prevádzka Vintage Bistro v Lučenci, v prevádzke CANVAS-u bude prebiehať iba výdaj.

Do ponuky sme zahrnuli obľúbené jedlá, ktoré sa bežne varia v rodinách. Veríme, že aj vďaka nám sa budú môcť ľudia kvalitne najesť doma so svojimi blízkymi a zvládnuť tak ľahšie všetky povinnosti, ktoré im táto zložitá doba priniesla,“

dopĺňa Švec.

Keďže bezpečnosť je absolútne na prvom mieste, pracovníci výdaja ako aj dovozu budú mať po celú dobu nasadené rúška a ochranné rukavice. Veľkou výhodou prevádzky CANVAS je možnosť parkovania. Pri prevádzke je k dispozícii 27 parkovacích miest, na ktorých môžu zákazníci zaparkovať, kým si vyzdvihnú jedlo. Zároveň budú mať prehľad, koľko ľudí čaká na výdaj, čo umožňuje dodržať bezpečné vzdialenosti medzi čakajúcimi zákazníkmi.

Mimoriadna prevádzka bistra CANVAS v čase trvania koronavírusu

Menu bude zverejnené vždy na celý týždeň dopredu na www.canvas.sk a FB profile @CanvasSlovenka. 

 Objednávky

Osobne pri okienku (preferovaný spôsob predaja) alebo telefonicky na čísle 0907 765 771.

Predaj

Cez okienko každý pracovný deň v čase od 10.00-18.00 hod. (o 18:00 bude ešte možná posledná objednávka, aj na rozvoz) Zákazníci budú môcť k okienku pristúpiť iba po jednom a v ochranných rúškach, čakanie v rade by malo byť v potrebných rozostupoch. Očakávaná doba čakania cca 5 min., kým sa jedlo zabalí.

Telefonicky osobný odber prípade cez poverenú taxislužbu alebo kuriéra alebo donáška počas celého dňa. Ak má zákazník záujem priviezť jedlo v čase medzi 11:30 až 13:30 hod., odporúčame objednať si ho do 11:00 hod. Priemerná doba doručenia mimo obedového času je priemerne 60 min. od objednávky.

Možnosť platby

Pri predaji cez okienko je platba možná hotovostne a platobnou kartou, pri donáške iba platobnou kartou.Pri platbe kartou preferujeme používať bezkontaktnú platbu cez POS terminál s možnosťou využiť platbu cez telefón. Akceptujeme aj stravovacie karty Ticket restaurant a Calliogastro.

Hygienické opatrenia

Pracovníci výdaja ako aj dovozu budú mať po celú dobu nasadené rúška a ochranné rukavice. Bezpečnosť prevádzky je v Canavas na prvom mieste. Všetkých zákazníkov chce prevádzkovateľpožiadať, aby boli pri všetkých formách predaja zodpovední, používali hygienické rukavice a rúško, pri čakaní v rade dodržiavali bezpečné rozostupy.

Príspevok Bistro CANVAS v areáli SLOVENKA2 spúšťa od 30. marca výdaj jedla cez okienko a donášku zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Zo soboty na nedeľu spíme o hodinu menej, prechádzame na letný čas

$
0
0

Banskobystričania pozor, opäť prichádza zmena! Zo soboty na nedeľu 29. marca 2020 sa mení čas. O druhej v noci sa naše hodiny posunú na tretiu, takže sa vyspíme o hodinu menej.

Prechádzame na tzv. stredoeurópsky letný čas (SELČ). Na zimný sa vrátime opäť v nedeľu 25. októbra 2020. Túto zmenu využíva väčšina krajín Európskej únie, niektoré štáty USA a Blízkeho východu.

Európsky parlament vlani v Štrasburgu schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021.

Na myšlienku zmeniť čas tak, aby sa šetrilo denné svetlo pre potreby ľudí, prišiel v roku 1784  americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v jednom zo svojich článkov. Prvý návrh na oficiálne zavedenie letného času dal londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji „The Waste of Daylight“ (Mrhanie denným svetlom).

Na území Slovenska sa  zaviedol letný a zimný čas počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa stredoeurópsky letný čas uplatňoval každý rok a trval u nás šesť mesiacov. Od roku 1996 sa dĺžka SELČ aj na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie na sedem mesiacov. Upravuje to nariadenie vlády.

 Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale ten, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu. Cieľom je úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Vyplýva to aj z toho, že väčšina ľudí je aktívnejších večer po západe slnka, ako ráno.

Zmena času má mnohé klady, ale aj zápory. Jeho odporcovia tvrdia, že proklamované šetrenie energie je zanedbateľné. Napríklad prieskumy energetikov hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5 % spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody ale aj možné zdravotné problémy.

Niektorým ľuďom však spôsobuje zmena času orientačné problémy a zmenu biorytmov. Chvíľu trvá, kým si zvyknú na nový čas. Tak či onak si nezabudnite počas tohto víkendu prestaviť hodiny.

Príspevok Zo soboty na nedeľu spíme o hodinu menej, prechádzame na letný čas zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Od pondelka si budeme môcť posielať pekné odkazy napísané láskyplným Sládkovičovým písmom

$
0
0

Najromantickejší slovenský básnik Andrej Sládkovič, autor Najdlhšej ľúbostnej básne sveta, má v pondelok 30. marca dvojsté výročie narodenia. Práve v tento deň spúšťa Banka Lásky na svojej webovej stránke novú bezplatnú online službu pre všetkých ľudí, ktorí v týchto ťažkých časoch nemôžu byť s tými, ktorých majú radi.

Pekné slová

Od pondelka si budú môcť ľudia prostredníctvom online služby „PEKNÉ SLOVÁ“ posielať láskyplné odkazy.  Unikátnosťou tejto služby je, že odkazy budú vyzerať tak, akoby ich písal rukou samotný Sládkovič. Stačí, ak na webovej stránke www.bankalasky.sk/pekne-slova ľudia napíšu do formulára svoj odkaz pre toho, s kým by teraz chceli byť, ale nemôžu.

Môžu tiež pripojiť svoju fotografiu. Odkazv Banke Lásky prepíšu láskyplným Sládkovičovým ručným písmom a spolu s fotkou ho v mene autora doručia do 24 hodín e-mailom tomu, komu je určený.

Ako hovorí Igor Brossmann, spoluzakladateľ Banky Lásky:

„Rozhodli sme sa túto službu spustiť bezplatne preto, aby mohol každý svojou trochou prispieť k tomu, aby v týchto ťažkých časochbolo viac lásky vo svete.“

Katarína Javorská, autorka nápadu a PR manažérka Banky Lásky ho dopĺňa:

„Hľadali sme spôsob, ako aj my z Banky Lásky môžeme pomôcť ľuďom prekonať toto náročné obdobie. Sme zážitková expozícia venovaná Najdlhšej ľúbostnej básni sveta. Preto prinášame ľuďom službu, ktorá im na diaľku aždomov prinesie kúsok lásky od ich blízkych – napísanej písmom tejto ľúbostnej básne.“

Banka Lásky sídli v Banskej Štiavnici v dome, kde Marína prežila väčšinu svojho života. Málo ľudí vie, že práve v tomto dome až do svojej smrti Marína opatrovala rukopis básne, ktorú jej Sládkovič venoval. Z tohto rukopisu vytvoril typograf Vojtech Ruman počítačový font.

„Sládkovičovo písmo je veľmi zaujímavé a krásne, ale vytvoriť z neho počítačový font bolo náročné,“

hovorí Vojtech Ruman, typograf, grafický dizajnér a pedagóg, a pokračuje:

„Okrem Einsteina či Leonarda da Vinciho je málo ďalších osobností na svete, ktoré majú svoj rukopis zdigitalizovaný a je z neho vytvorený počítačový font. Preto som mal veľkú radosť, keď ma z Banky Lásky požiadali, aby som zo Sládkovičovho autentického ručného písma, ktorým napísal báseň Marína, vytvoril verný počítačový font. Bola to veľmi náročná práca. Dnes som ale šťastný, že sa mi podarilo vytvoriť font, ktorý je takmer na nerozoznanie od originálneho Sládkovičovho rukopisu. Verím, že sa ľuďom bude páčiť, keď si pekné slová od svojich blízkych budú môcť prečítať napísané láskyplným písmom, ktorým je napísaná Najdlhšia ľúbostná báseň sveta.“

Viac o posolstve Sládkoviča približuje Marta Fülöpová, tajomníčka Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave:

„Sládkovič v slovenskej literatúre zastupuje archetyp milenca. Svojím dielom nám odkazuje,  že údelom Slovákov je ľúbiť. Preto aj v básni Marína sa slová ľúbosť a láska spomínajú až 169 – krát.“

Fülöpová tiež prezrádza málo známu príhodu zo Sládkovičovho života:

 „V rokoch 1848/49 sa aj Sládkovič ocitol vo víre vtedajšej revolúcie. Bol dokonca zajatý a takmer popravený. Vojenský veliteľ vyhlásil, že ho dá obesiť na prvý strom.Práve tohto veliteľa však Sládkovič po revolúcii zachránil pred väzením. Za tento šľachetný čin si mnoho ľudí Sládkoviča váži nielen ako básnika, ale najmä ako muža s najvznešenejším charakterom.“

Andrej Sládkovič sa narodil v Krupine 30. marca 1820, v tom istom roku ako Marína Pischlová. V roku 2020 si preto pripomíname nielen 200. výročie narodenia Sládkoviča, ale aj 200. narodeniny jeho múzy Maríny Pischlovej.

Online služba „PEKNÉ SLOVÁ“ bude zadarmo od pondelka dostupná širokej verejnosti na webovej stránke www.bankalasky.sk/pekne-slova.

„Budem sa veľmi tešiť, ak sa ľuďom bude páčiť posielať si navzájom pekné slová, napísané láskyplným ručným písmom Andreja Sládkoviča,“

dodáva autorka nápadu Katarína Javorská.

Vedeli ste, že…

Sládkovičova báseň Marína je od roku 1846 Najdlhšia ľúbostná báseň sveta. Od roku 2017 je zapísaná ako oficiálny svetový rekord vo World Record Academy.

V roku 2020 si pripomíname 200 rokov od narodenia Andreja Sládkoviča (30. 3. 1820) aj Maríny Pischlovej (8. 9. 1820).

Niektoré zdroje uvádzajú dátum narodenia Andreja Sládkoviča nie 30. 3. 1820 ale 31. 3. 1820. Väčšina odborníkov sa však zhoduje na dátume 30. 3. 1820, odvolávajúc sa najmä na Jána Kalinčiaka, Sládkovičovho súputníka, ktorý vo svojich Rozpomienkach na Sládkoviča píše: „Že som sa tak znova ďaleko zatáral, je príčina len zas Ondrej Sládkovič, priateľ môj, narodený v Krupine 30. marca 1820.“

Príspevok Od pondelka si budeme môcť posielať pekné odkazy napísané láskyplným Sládkovičovým písmom zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Viewing all 17053 articles
Browse latest View live