Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici pozýva na nový prednáškový cyklus historika Mgr. Jozefa Ďuriančika vo Vile Dominika Skuteckého „Davidova hviezda pod Urpínom“. Úvodná prednáška bude už tento utorok 24. októbra.
Historik Ďuriančik o židovskej komunite v meste pod Urpínom
Prvá prednáška z šesťdielneho cyklu „Davidova hviezda pod Urpínom – Židia v Radvani“ sa uskutoční v utorok 24. októbra 2023 o 17:00 hod. vo Vile Dominika Skuteckého na Hornej 55.
Prednášajúci Jozef Ďuriančik hovorí:
„Banská Bystrica bola už pri svojom vzniku multietnickým mestom. Pritom mali v tom čase dominantné postavenie saskí hostia a boli to práve oni, ktorí si vymohli na feudálnej vrchnosti bezprecedentný zákaz usadzovania židovskej komunity v Banskej Bystrici.“
Jozef Ďuriančik
Tento zákaz platil až do roku 1860, preto prví židia prichádzali do neďalekej Radvane. Až po roku 1860 sledujeme masový príchod židov do mesta Banskej Bystrice, ktorý viedol k vzniku Židovskej náboženskej obce (ŽNO) a uplatneniu židovskej komunity v hospodárskej a kultúrnej oblasti mesta.
Banskobystrickí židia patrili do náboženskej obce v Radvani, pričom využívali aj tamojšie kultové objekty. Samotná náboženská obec v Banskej Bystrici bola založená 25. decembra 1862. Jej zakladateľom a prvým predsedom sa stal Rafael Pikler.
Miestna komunita sa vyznačovala svojou liberálnosťou vo vyznaní viery, vďaka čomu bola dobre integrovaná do spoločenského a kultúrneho života v meste. V tomto období sa začalo aj s výstavbou neologickej synagógy, ktorú oficiálne otvorili v roku 1867.
Židovská synagóga v Banskej Bystrici
V ďalšej dekáde ju doplnili kultové objekty. Okrem nich v meste pribudli aj školsky, ktoré pre svoju vysokú úroveň boli vyhľadávané aj mnohými kresťanskými rodinami. Neskôr sa stala Banská Bystrica sídlom rabinátu a židovskej matriky. Obec bola neologická a mnohí jej členovia zastávali významné miesta v hospodárskom a kultúrnom živote mesta.
Horšie obdobia nastali po prvej a počas druhej svetovej vojny, ktorú prežila len zhruba 1/10 z celkovej populácie židovskej obce v meste. Po vojne došlo aj k devastácii synagógy v Banskej Bystrici, ktorá slúžila ako sklad stavebného materiálu, či umelých hnojív. Tá svoju púť dokonala v roku 1983, kedy došlo k jej asanácii.
Židia zriadili v Banskej Bystrici školu, cintorín a postavila prvú synagógu. Židovská náboženská obec v Banskej Bystrici mala krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny 1 100 členov.
Deportácie židov počas II. svetovej vojny z Banskej Bystrice
Žiaľ udalosti, ktoré nasledovali po 14. marci 1939 viedli k jej zániku a ani vývoj v rokoch 1945 – 1989 jej nebol naklonený. K revitalizácii ŽNO došlo až po roku 1989. Predvojnovú úroveň do dnešných dní však už nedosiahla.
„Napriek uvedeným skutočnostiam komunita zanechala v Banskej Bystrici svoju výraznú stopu v spoločenskom vývoji mesta, preto sme sa rozhodli priblížiť históriu tejto minority od jej formovania až po dnešné dni pod názvom Davidova hviezda pod Urpínom,“
dodáva historik Ďuriančik.
Židovský cintorín v Radvani
Plánované prednášky z cyklu Davidova hviezda pod Urpínom
- Židia v Radvani (24. 10. 2023 o 17:00)
- Príchod Židov do Banskej Bystrice (21. 11. 2023)
- Zlatý vek v medzivojnovom období (23. 01. 2024)
- Obdobie holokaustu (20. 02. 2024)
- Kamene Stolperstein (utorok 26. 03. 2024)
- Nehnuteľné pamiatky židovskej komunity v Banskej Bystrici (23. 04. 2024)
Vstupné na prednášku je 2 €.
Príspevok Prednáškový cyklus historika Jozefa Ďuriančika vo Vile Dominika Skuteckého „Davidova hviezda pod Urpínom“ zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.