Slovensko v boji s pandémiou dosiahlo nelichotivé svetové prvenstvo v počte covidových úmrtí a covidových  pacientov v nemocniciach na milión obyvateľov. Napriek prijatým vládnym opatreniam, plošnému testovaniu a očkovaniu sa pandemická situácia na rozdiel od okolitého sveta nezlepšuje, skôr naopak.

Zatiaľ čo lekári čoraz častejšie volajú po prevencii a účinnej liečbe covidu, vládni predstavitelia sa najnovšie pohádali pri ruskej vakcíne Sputnik V. Miesto jasného usmernenia a dostatočnej finančnej podpory pre živnostníkov či podnikateľov prichádzajúcich kvôli pandémii o prácu, ale aj pre ďalšie sociálne skupiny obyvateľov, šíri Matovičova vláda medzi ľuďmi chaos.

Milan Krajniak

V tejto situácii prichádza s návrhom duchovného riešenia situácie minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina), ktoré podporuje aj poslankyňa Anna Záborská (OĽaNO). Chce otvárať kostoly. Minister to na sociálnej sieti odôvodnil takto:

Je možné, že sa teraz na mňa spustí vlna internetového a mediálneho hejtu. Napriek tomu verím, že veľa ľudí bude mať záujem aj o iný uhol pohľadu na súčasnú situáciu v súvislosti s Covidom a ochranou nášho zdravia a životov.

V našich životoch sa dejú veci, ktoré sú logické a vedecky vysvetliteľné. Ale dejú sa aj veci, ktoré nedávajú vedeckú logiku, a predsa sú v našich životoch rovnako reálne a môžu nám pomôcť.

Každý týždeň u nás na ministerstve vyhodnocujeme informácie zo zariadení sociálnych služieb. Vďaka obetavej starostlivosti zamestnancov máme na Slovensku nižšiu úmrtnosť na covid ako v Česku či Nemecku a výrazne nižšiu úmrtnosť ako vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku alebo vo Veľkej Británii.

Pacient s covidom

Sú aj logické vysvetlenia. Už od novembra 2020 plošne preplácame vitamín D3, začali sme o mesiac skôr ako v Británii a ukazuje sa, že to pomáha, aby priebehy ochorení boli miernejšie. Pravidelne minimálne raz za 14 dní plošne testujeme klientov aj zamestnancov ZSS. Zabezpečili sme 200 kyslíkových generátorov, ktoré pomáhajú chorým, aby nemuseli byť hospitalizovaní, čím pomáhame aj nemocniciam. Bezplatne distribuujeme ochranné pomôcky. Lenže zaznamenali sme aj jeden jav, ktorý sa nedá vysvetliť vedecky a logicky.

Čoraz častejšie nás klienti a aj zamestnanci zariadení žiadajú o duchovnú službu. Pretože na vlastnej aj sprostredkovanej skúsenosti vidia, že modlitba ľuďom pomáha. Zjednodušene povedané, v zariadeniach s covidom, kde sa s klientami chodí modliť duchovný ich denominácie, v prípade katolíkov vysluhuje aj sviatosti Svätého prijímania, spovede, pomazania chorých, z takýchto zariadení nám hlásia lepšie priebehy ochorení klientov, ktorí majú aj duchovnú pomoc.

Začal som sa o túto skúsenosť zaujímať a pýtal som sa v nemocniciach, či nemajú podobnú skúsenosť s duchovnou službou. Dostal som viaceré potvrdenia takejto skúsenosti. Nie, nemám k dispozícii žiadnu vedeckú štúdiu a dôkazy. Asi sa ale môžeme zhodnúť na tom, že duchovná služba a modlitba ľuďom uškodiť nemôže. A vyzerá to tak, že viacerým ľuďom zjavne pomáha.

Bazilika sv. Mikuláša v Trnave

Momentálne sme v boji s pandémiou na “náhornej plošine”. Rast sme zastavili, ale pokles nie a nie prísť. Verím, práve v takejto situácii nám modlitba môže pomôcť. Čo keby sme dovolili ľuďom, aby sa mohli za presne vymedzených podmienok zúčastniť bohoslužieb, a modlili sa za všetkých ľudí na Slovensku? Za veriacich aj neveriacich. Aby nás Boh našich otcov a dedov ochránil pred covidom a zbavil nás covidu čo najrýchlejšie. Verím, že by to pomohlo nám všetkým.

Námietky samozrejme očakávam. Prečo by sme mali otvoriť kostoly pre veriacich skôr ako obchody a kiná pre všetkých? Nielen preto, že účasť na bohoslužbách je ako súčasť náboženskej slobody chránená ústavou a návšteva kina nie. Nielen preto, že záhradkárske potreby sme otvorili, lebo ide jar.

Je tu ešte jeden rozdiel. Účasťou na bohoslužbách umožníme veľkej skupine ľudí na Slovensku, aby sa modlili a prosili Boha prostredníctvom liturgie nielen za seba samých, ale za všetkých ľudí na Slovensku. Liturgia a modlitba nie je, akoby sa mohlo niekomu zdať, iba umožnenie časti ľudí, aby sa venovali svojmu “koníčku”. Vypovedané slovo má veľkú moc. Spoločne vypovedané slovo ešte väčšiu. V tomto prípade to budú slová prosby o pomoc a požehnanie pre ľudí na Slovensku.

Asi uznáte, že je to trochu iný “žáner”, ako návšteva kina, obchodu alebo záhradkárskych potrieb.

Mor na Slovensku

Máme aj jeden overiteľný historický príklad. V roku 1710 koncom jari zasiahol mesto Trnava mor. Prvá obeť bola zaznamenaná 19. júna 1710. Nasledovali mesiace a mesiace tvrdého lockdownu, ale nepomáhali. V novembri 1710 bola Trnava stále “zavretá”, ale mor sa šíril ďalej a kosil bohatých aj chudobných.

Zúfalí občania sa rozhodli v spoločnej modlitbe prosiť o pomoc Pannu Máriu. 21. novembra 1710 sa celé mesto zhromaždilo v Dóme sv. Mikuláša pri zázračnom obraze Panny Márie. Potom po modlitbách v procesii obišli námestie a Trojičný stĺp a za hlaholu všetkých zvonov v meste sa vrátili naspäť do Dómu sv. Mikuláša. A stal sa zázrak. Od toho momentu mor skončil. Od toho momentu už v Trnave nikto na mor nezomrel.

Ako veriaci človek som sa vo svojom živote veľakrát presvedčil, že duchovný svet je rovnako reálny ako ten viditeľný, v ktorom žijeme. Nijako tieto svoje skúsenosti iným ľuďom nenanucujem, ale rád sa o ne podelím s tými, ktorí majú záujem.

Som veľmi racionálny človek a na základe vlastných skúseností som presvedčený, že viera v Boha a rozum sa nevylučujú, ale dopĺňajú. Súhlasím s Benediktom XVI., že máme podporovať vedecké bádanie, pretože ak veríme, že máme Pravdu, žiadne vedecké bádanie v konečnom dôsledku nemôže dospieť k ničomu, čo bude s našou vierou v rozpore.

Slziaci obraz Panny Márie Trnavskej

Vyzývam aj na opačný prístup. Ak môžeme urobiť niečo, čo môže pomôcť, a nikomu to neuškodí, urobme to. Prosím ľudí, ktorí nie sú veriaci, aby nám dovolili urobiť prostredníctvom modlitby a liturgie niečo pre nás všetkých. Ja osobne verím, že nám to všetkým môže pomôcť. Viem, že veľa z vás si myslí, že je to nevedecké. Ale čo môžete stratiť?

Nevyzývam na vzburu. Rešpektujem, že súčasné vyhlášky ÚVZ konanie verejných bohoslužieb zakazujú. Vyzývam na diskusiu, za akých všeobecne dohodnutých podmienok verejné bohoslužby povoliť. Minimálne na diskusiu o tom, za akých podmienok povoliť ľuďom individuálne pristupovať k Svätému prijímaniu a spovedi. Tak ako to bolo počas prvej vlny pandémie. Myslím si, že by sme k tomu mohli dospieť s blížiacou sa Veľkou Nocou diskusiou a dohodou naprieč celou spoločnosťou.

Ak čítate tieto riadky a ste veriaci, asi rozumiete a chápete, o čo mi ide. Ak ste neveriaci, ďakujem, že ste tento dlhší text dočítali až sem. Neargumentujem teraz smerom k vám právom na náboženskú slobodu, ktorú máme zakotvenú v ústave.

Apelujem na vašu veľkorysosť a dobromyseľnosť. Prosím iba, aby ste sa zamysleli nad otvorením kostolov z tohto uhla pohľadu: stratiť tým v súčasnej situácii asi nemôžete nič. Ale modlitbou a liturgiou nás veriacich môžeme získať všetci. Pomoc a nádej, ktorú teraz potrebujeme všetci.

Oltár Baziliky sv. Mikuláša

Príspevok Minister Krajniak chce otvárať kostoly: Modlitby pomohli proti moru aj Trnave v roku 1710 zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Na víkendových majstrovstvách Slovenska v bratislavskej hale Elán sa zaskveli aj niekoľkí banskobystrickí atléti. A to nespomíname iba tých z Dukly, pretože mladá 19-ročná Líza Hazuchová z klubu Zdravie v pohybe Lučatín dosiahla v behu na 3000 metrov rekord šampionátu a druhý najlepší čas v slovenskej histórii. Zároveň ide aj o juniorský rekord SR.

V medailovej bilancii klubov suverénne zvíťazila na halových majstrovstvách Slovenska  banskobystrická Dukla s 9 zlatými, 3 striebornými a 3 bronzovými medailami pred Sláviou STU Bratislava (4 – 3 – 5), AC Stavbár Nitra (3 – 2 – 0), Sláviou UK Bratislava a ŠK ŠOG Nitra s bilanciou 2 – 2 – 2. Najúspešnejším účastníkom šampionátu sa stal atlét z našej armádnej Dukly Matej Baluch s tromi zlatými kovmi za triumfy na 200 m, 60 m prekážok a v štafete na 4 x 200 m.

Líza Hazuchová z Lučatína si po tisícpäťstovke vybojovala v nedeľu v Eláne druhé zlato a to naozaj parádne: od štartu až do cieľa bežala ako stroj a časom 9:26,76 min sa zaradila na 2. miesto v historických tabuľkách SR. Rýchlejšia ako zverenka Mareka Vojníka z AK ZVP Lučatín bola len rekordérka Ľudmila Melicherová (9:19,17) v roku 1985 v gréckom Pireu. Naša mladá pretekárka po pretekoch pre web Slovenského atletlického zväzu (SAZ) uviedla:

„Dnes to bolo určite lepšie ako v sobotu. Po včerajšku som nastupovala na 3000 m s malou dušičkou. Možno to bolo aj na prospech veci, že som nemala žiadne veľké očakávania. Dnes sa mi bežalo super, mala som pocit, že to ide samo. Dala som sa do tempa a išlo to v pohode. Ak by som sa mala s kým ťahať, určite sa dá aj tento čas ešte zlepšiť. Veľmi ma teší, že som sa počas celých pretekov cítila v komfortnej zóne, z čoho mám veľkú radosť.“

Hazuchová posledný kilometer na tritisícke zabehla najrýchlejšie – za 3:05,02 min. Vlaňajší osobný rekord, slovenský juniorský rekord a zároveň rekord HM-SR 9:41,58 min zlepšila takmer o 15 sekúnd!

Líza Hazuchová

Banskobystrická atlétka Dukly Iveta Putalová poľahky získala na dvojstovke jubilejné 10. zlato z halových M-SR v slovenskom výkone roka 24,78, piate na 200 m (päť má aj na 400 m), pričom prvý raz triumfovala už pred 16 rokmi v r. 2005. V stredu sa v Belehrade pokúsi ešte dosiahnuť na 400 m čas, ktorým by sa kvalifikovala do Torune. Pre portál atletika.sk povedala:

„Som spokojná, aj čas bol relatívne dobrý. Myslím si, že vzhľadom k tomu, čo mám nabehané, to bolo fajn. Teoreticky je tu predpoklad zabehnúť s týmto časom dobrú štyristovku, ale to je špecifická disciplína, v ktorej sa na posledných 50 – 100 m môže veľa udiať. Mám pred sebou posledný pokus. Budem v Belehrade bojovať a dám do toho všetko. Dúfam, že dosiahnem čo najlepší čas, ideálne splním limit.“

Iveta Putalová č.77

Ďalšia štvorstovkárka z Dukly Alexandra Bezeková v premiére na 400 m na halovom šampionáte vyhrala za 55,48 s, bol to jej siedmy titul pod strechou. Pre spomínaný web SAZ vravela:

„Chcela som bežať rýchlejšie ako vo Val de Reuil, ale z môjho pohľadu bola finálová štvorstovka rozkúskovaná. Prvých 200 m som slušne rozbehla, potom som sa akoby trochu zľakla a zaradila spätný chod. Po 300 m som si povedala, že to treba sa opäť rozbehnúť. Jednoznačne stále pociťujem tréningové manko, určite  nie som v takej súťažnej forme, v akej by som chcela byť. Napriek výpadku pre zdravotné problémy sme sa s trénerom rozhodli, že budem štartovať v halovej sezóne, aby som čo najrýchlejšie chytila to súťažné tempo, a aby letná sezóna už bola vydarená. Návrat po zraneniach nie je ľahký. Postaviť sa na štart špeciálne štyristovky nie je jednoduché ani vtedy, keď má človek natrénované.“

Alexandra Bezeková

V súboji dvoch predošlých majstrov na 200 m zdolal šampión z roku 2019 Matej Baluch (21,78) lanského víťaza Jakuba Bendu (21,87) a vybojoval si na víkendovom šampionáte už tretí titul (200 m, 60 m prek., 4 x 200 m), vďaka čom sa stal najúspešnejším účastníkom. Po šampionáte pre atletika.sk konštatoval:

“Keďže v rozbehoch som ako jediný dosiahol čas pod 22 sekúnd, bola väčšia pravdepodobnosť, že môžem získať titul. Človek však nikdy nevie, vo finále sa môže čokoľvek stať, chlapci sú rýchli. V rozbehu som mal pred Jakubom Bendom trochu väčší náskok, ale vo finále dobre zabral a tlačil ma až do posledných metrov. Cením si každú získanú medailu, aj tieto tri zlaté ma posúvajú dopredu a motivujú ďalej pracovať na sebe.”

Matej Baluch

ŠTATISTIKY:

MEDAILOVÁ BILANCIA

1. Dukla Banská Bystrica 9 – 3 – 3
2. Slávia STU Bratislava 4 – 3 – 5
3. AC Stavbára Nitra 3 – 2 – 0,

SLOVENSKÉ VÝKONY ROKA (20 + 1 vyrovnaný)

MUŽI (8 + 1)

60 m: Ján Volko (Naša atletika Bratislava) 6,67 (vyrovnaný)

60 m: Ján Volko (Naša atletika Bratislava) 6,61

800 m: Tomáš Janíček (BK klub Lysá pod Makytou) 1:59,51

3000 m: Peter Ďurica (Slávia UK Bratislava) 8:24,87

žrď: Tomáš Krajňák (ŠK ŠOG Nitra) 460

diaľka: Adam Hriň (MŠK Žiar nad Hronom) 689

guľa: Samuel Kováč (AC Stavbár Nitra) 16,62

4 x 200 m: Dukla B. Bystrica „A“ (Š. Bujna, Hrudkay, Michalko, Baluch) 1:30,64

4 x 400 m: Slávia STU Bratislava “A” (Pavelka, Drobný, Hanic, Marček) 3:28,87

ŽENY (12)

60 m: Monika Weigertová (Slávia UK Bratislava) 7,38

60 m: Monika Weigertová (Slávia UK Bratislava) 7,32

200 m: Iveta Putalová (Dukla Banská Bystrica) 25,00

200 m: Iveta Putalová (Dukla Banská Bystrica) 24,78

800 m: Žofia Naňová (Slávia STU Bratislava) 2:14,91

1500 m: Líza Hazuchová (AK ZVP Lučatín) 4:30,19

3000 m: Líza Hazuchová (AK ZVP Lučatín) 9:26,76

výška: Tatiana Dunajská (Dukla Banská Bystrica) 181

žrď: Diana Záborská (AC Stavbár Nitra) 300

trojskok: Zuzana Ďurkechová (AK Spartak Dubnica nad Váhom) 12,78

4 x 200 m: ŠK ŠOG Nitra (Kovačovicová, Húsková, Kusyová, Forster) 1:44,12

4 x 400 m: Dukla Banská Bystrica (Predajnianska, Pavelicová, Malatincová, Putalová) 4:04,04

NAJÚSPEŠNEJŠÍ JEDNOTLIVCI

Matej Baluch (Dukla Banská Bystrica) 3 – 0 – 0 (zlato: 200 m, 60 m prek., 4 x 200 m)

Líza Hazuchová (AK ZVP Lučatín) 2 – 0 – 0 (zlato: 1500 m, 3000 m)

Iveta Putalová (Dukla Banská Bystrica) 2 – 0 – 0 (zlato: 200 m, 4 x 400 m)

Miroslav Marček (Slávia STU Bratislava) 2 – 0 – 0 (zlato: 400 m, 4 x 400 m)

Žofia Naňová (Slávia STU Bratislava) 1 – 3 – 0 (zlato: 800 m, striebro: 1500 m, 3000 m, 4 x 400 m)

NAJVIAC MEDAILÍ

4 – Žofia Naňová (Slávia STU Bratislava) 1 – 3 – 0 (zlato: 800 m, striebro: 1500 m, 3000 m, 4 x 400 m)

3 – Matej Baluch (Dukla Banská Bystrica) 3 – 0 – 0 (zlato: 200 m, 60 m prek., 4 x 200 m)

Príspevok Atléti Dukly najúspešnejší na halových MSR, mladá Hazuchová pokorila rekord zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Na Slovensku sa v súvislosti s pandémiou dejú čudné veci. Miesto riadeného boja s koronou sme svedkami prehlbovania spoločenskej krízy – zdravotnej, politickej, ekonomickej, vzťahovej a emočnej.

MUDr. Igor Bukovský, PhD. je známy slovenský lekár. Absolvoval lekársku fakultu na Jeseniovej fakulte v Martine a lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Titul PhD. získal v roku 1999 v odbore Normálna a patologická fyziológia  za výskum včasných štádií aterosklerózy. Venuje hlavne otázkam výživy, trendom v oblasti zdravia a životosprávy.

Je členom Americkej dietetickej asociácie, Americkej spoločnosti pre klinickú výživu, Britskej spoločnosti pre výživu a Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti. Je autorom množstva odborných kníh a publikácií.

Igor Bukovský

Počas pandémie sa tento slobodomyseľný lekár často vyjadruje k prevencii a liečbe covidu, ktoré u nás nefungujú, ale aj k politickým aspektom koronakrízy. Za svoju otvorenú kritiku nezvládnutého boja s koronavírusom a šírenia chaosu z úrovne slovenskej vlády, ktorá sa potáca od celoplošného antigénového testovania k masívnemu očkovaniu a je zodpovedná za tisícky mŕtvych, si od mainstreamových médií a priaznivcov vládnej koalície, vrátane niektorých vládnych odborníkov, vyslúžil označenie „konšpirátor“

Zaujímavé je, že ľudia mu rozumejú. Populárnymi sa stali jeho pravidelné videá v produkcii TV AKV na Youtube kanáli, ktoré ponúkajú jeho osobné odborné názory na starostlivosť o naše zdravie, vrátane vysporiadania sa s covidom.

Prinášame Vám jeho najnovší príspevok o aktuálnom politickom dianí v súvislosti s vakcínou Sputnik V.

Sme zhrození z toho, čo sa na Slovensku v posledných dňoch deje! Sme zhrození z toho, čo sme tento týždeň počuli na tlačových besedách! Som zhrozený aj z toho, že vinou zanedbanej prevencie a chaosu v riadení stále a zbytočne zomiera na Slovensku príliš veľa ľudí.

Paradoxne, máme najvyššiu úmrtnosť v čase, keď úmrtnosť v iných krajinách klesla, v mnohých dokonca prudko. V čase tohto chaosu a najvyššej úmrtnosti nám minister zdravotníctva odkázal, že za neho niet lepšej náhrady a hlavný hygienik je presvedčený, že v manažovaní infekcie neurobili žiadnu vážnu chybu!

A k tomu politik, ktorý teraz zastáva funkciu predsedu vlády, síce veľmi pravdepodobne nedokáže cítiť hanbu a pocity viny, zato však už začal cítiť veľmi silný, až existenciálny strach a preto sa zamotáva do nových a nových klamstiev, bludov a manipulácií.

 Z toho chaosu a bludov stvoril síce pseudorealitu, do ktorej uväznil mnoho ľudí, ale už cíti a možno aj vie, že tá pseudorealita dostáva prvé vážne trhliny, že je neudržateľná a skôr alebo neskôr sa mu zrúti na hlavu a to mu naháňa priam panický strach.

Igor Matovič

Takže produkuje nové a nové klamstvá, z ktorých ho doslova obratom dokážu už usvedčiť aj niektorí tzv. mainstreamoví novinári. Šíri do nášho prostredia nebezpečné bludy a používa zákerné emocionálne manipulácie.

Ostatný týždeň priniesol na Slovensku prehĺbenie súčasnej krízy – zdravotnej, politickej, ekonomickej, aj vzťahovej a emočnej. Najviac k tomu asi prispela téma vakcíny, ktorá je zakončená výzvou k verejnej diskusií. Lenže verejná diskusia o nasadení akejkoľvek vakcíny je nezmysel rovnaký ako verejná diskusia o nasadení ivermektínu alebo podpornej ventilácie, či vitamínu D.

Nechcem žiť v krajine, kde väčšina ľudí dovolí, aby z nich jeden človek urobil poslušných a rezignovaných bláznov a preto sa búrim a kričím a prosím… Človek, ktorý neprestajne šíri bludy a pseudorealitu, sa celkom vedome usiluje zo svojho obecenstva, teda z nás, robiť a urobiť bláznov. Bláznom sa totiž stáva každý, kto prijíma bludy a pseudorealitu ako realitu. A to je cesta do pekla.

Myslím, že by sme si preto mali dať veľký pozor na tieto štyri veci:

1. Aby nás neočkovali napríklad žabacím slizom

2. Aby počas tzv. verejnej diskusie, teda nezmyselnej verejnej hádky, v ktorej sa znovu ocitla celá krajina, aby zase ktosi potichu neodpálil spoločenské rozbušky (napr. bolestnú tému interrupcie) alebo nezrealizoval obrovské štátne zákazky.

3. Aby sme nezabudli, že kým predseda vlády a minister zdravotníctva kúpia, dovezú a podajú neregistrovanú alebo akúkoľvek vakcínu a kým akákoľvek vakcína začne fungovať, budú tu vinou chaosu v riadení a nedostatkom liekov zbytočne a absurdne zomierať stovky ľudí – ako dlho?

Zase všetku pozornosť, energiu a zdroje venujeme niečomu, čo nemôže ovplyvniť aktuálnu kritickú situáciu skôr ako o niekoľko mesiacov – dovtedy nebudeme robiť nič, iba testovať a napínať lockdown, ktorý pácha väčšie škody ako infekcia samotná?

 a) Do nemocníc idú ťažké stavy, pretože nefunguje primárna zdravotná starostlivosť.

– nefungujú všetci praktickí lekári 

– nemajú potrebné informácie

– nemajú potrebné lieky

 b) V nemocniciach nemajú na riešenie ťažkých stavov potrebný personál, pomôcky a lieky.

 c) S týmto netreba urobiť nič? Jediné riešenie je vakcína?

 d) Prečo vlastne predseda vlády a minister zdravotníctva radšej nezabezpečia pre Slovensko dostatok ivermektínu, aby ho bolo možné podávať nielen v nemocniciach, ale hlavne ako prevenciu tým, ktorí sú najviac ohrození?

4. Aby sme sa nestali bláznami, ktorí prijmú bludy a pseudorealitu za svoju realitu – pretože to je naozaj cesta do pekla, ktorého obrysy už v diaľke vytŕčajú z oparu našej hlúposti, lenivosti a zbabelosti…

Príspevok Igor Bukovský: Hádka o vakcíne má zakryť ČO? zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Od včera obeda nelajkujem, nekomentujem. Súdruh Facebook to zakázal. Na jeden môj príspevok nejaký pán reagoval, že ako sa opovažujem kritizovať štátny orgán. Zasmial som sa a navrhol som nadnesene postaviť ma za to k múru.

A myslím, že tomu udavačovi o to aj išlo. Zablokoval ma, všetko zmizlo. Len na Facebooku sa objavilo na 24 hodín no no no – dali mi stopku. A ak sa mi ich rozhodnutie nepáči, mám kliknúť ďalej. Ibaže to bolo v angličtine a s tou si ja neporadím. Ale čo už, 24 hodín ma nezabije. Konečne som zažil poctivú cenzúru. Len čítať som mohol.

Jeden priateľ ma vyzýval k jednote. Tak ako za komunistov. K jednote pod vedením sekty svedkov Matovičových. A do toho jej viacerí podporovatelia  prišli s nápadom, aby sme my nespokojní poradili, ako to robiť. Ministrom a vláde ako takej.

Milí a zlatí roztúžení po rade. Aj to som už zažil za socializmu. Jeden minister sa ma pýtal o radu. Lebo vraj nestačí len kritizovať. A ja mu na to: „Načo ste sa pchali za ministra? Teraz si neviete poradiť. Tak to miesto pustite niekomu inému, schopnejšiemu.“

Dnes by som to povedal ešte inak: „Pán predseda vlády, pán minister. Ak to neviete, choďte kozy pásť. Ak nebudú proti ochrancovia zvierat.“

Martinovi Klusovi som položil otázku na tému Lučanského „samovraždy“. Veď to predsa nie je ešte vyšetrené. Ale, už aj on isto vie, že to bola samovražda? Neodpovedal mi. A už som sa nemohol znovu pýtať. Ale dobre. Ktosi mi pošepkal, akú mali v UMB radosť, keď odišiel do veľkej politiky. Tak, aspoň niekto a niekde sa teší.

David Kapusta si aj dnes zaspomínal na slávne chvíle masového ohlupovania ľudí za zahraničné peniaze. Hovorilo sa tomu „Za slušné Slovensko“. Áno, boli to vtedy tisíce ľudí v uliciach. Jeho súčasné rozjímanie však skoro nikto nelajkoval a komentáre boli proti. Nuž, raz darmo. Človek nikdy nevstúpi do tej istej rieky. A koľkí už zmúdreli…

Pridám k tomu niečo osobné. Je mi strašne ľúto tých dvoch mladých ľudí. Stali sa obeťou vraždy, ale aj nechutného politikárčenia a stále nekončiaceho satanského tanca na ich hroboch. Verím, že raz súd odsúdi aj objednávateľov tejto vraždy.  Podľa latinského: „Zločin spáchal ten, kto mal z neho úžitok.“ A platí to aj v prípade generála Lučanského: „Niekto chcel, aby bol ticho?“

Už sme si zvykli na to, že história, vrátane jej výkladu, sa účelovo mení. V detstve sme sa učili o hrdinských Husitoch. V dospelosti sa mi dostal do rúk dejepis z ľudáckeho obdobia. Husiti tam boli vyfarbení ako zločinci.

A teraz Gustáv Husák. Nemal som ho rád, lebo som bol Dubčekovec a neskôr ctiteľ perestrojky. Ale, dnes si ho aj vážim. Bol to veľký Slovák, ktorý si zaslúži úctu národa. A nie pošpinenie. Ale, zase nič nové. Už za socializmu som akékoľvek formy totality považoval za zlé. Ortodoxný katolícky nátlak, fašizmus či komunizmus. A nachádzal som spoločné vlastnosti. Najmä v netolerantnosti, prekrúcaní pravdy a dogmatizme.

A je jeden fakt. Nielen my novinári sme predajní, aj niektorí historici obľubujú namiesto faktov svoje dojmy. No, nemohol som oceniť ani Krajniaka pri úvahe o tom, ako počas moru v roku 1710 pomohli modlitby. To je vhodná rada do dnešných čias. Silu modlenia chápem. Aj ja sa modlím, aby nás Pán zbavil ťažkého trestu – tejto vlády.

Joj, veľa som zmeškal. A to prešlo len 24 hodín. U nás sa za ten čas udeje toľko hlúposti, až sa človek nestačí čudovať.

V každom prípade som rád, že sa mi stalo to, čo sa stalo. Pripomenulo mi to, že ako za socializmu, aj teraz musím hľadať inotaje, učiť ľudí čítať medzi riadkami, že si treba dávať pozor na udavačov….

Ale, na druhej strane, bol to čas mladosti, intenzívnej lásky k žene a deťom a nič ma nebolelo. Láska ostala, len sa mi občas cnie po jej vtedajšej podobe plnej vášní, rád by som chodil po lese bez prestávok pre ubolené nohy. Ale, niečo za niečo. Takúto cenzúru som ešte nezažil. Vďaka súdruhovia.

K záverečnej fotke (Madeira) malý dodatok. Ešte to nie je ani desať rokov. To som fakt nebol šedivý?

Príspevok Konečne poctivá cenzúra: Zapchajme ľuďom ústa alebo kto bude kozy pásť? zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Testovanie obyvateľov na ochorenie COVID-19 je v Banskej Bystrici zabezpečené prostredníctvom súkromných mobilných odberných miest. Tie fungujú sedem dní v týždni a otestovať sa môže dať každý, kto o to prejaví záujem.

V spojitosti s odoberaním vzoriek sme v našom meste nezaznamenali žiadne väčšie problémy. Pri pozitívnom výsledku je testovaný povinný dodržať 14-dňovú karanténu. To platí aj pre ľudí bez domova, pre ktorých je v tomto prípade k dispozícii karanténne centrum zriadené v priestoroch bývalej základnej školy na Magurskej ulici.

Pre túto skupinu obyvateľov sú štandardne k dispozícii nocľaháreň Večierka a ohrevňa, ktoré sa nachádzajú Pod Urpínom 6 a sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Územného spolku Slovenského Červeného kríža.

Počas chladnejšieho obdobia je o túto pomoc záujem, no aj ľudia bez domova musia dodržiavať určené pravidlá. Okrem toho, že nemôžu byť napríklad pod vplyvom alkoholu, je počas pandemického obdobia potrebný aj test. V prípade, že záujemca o prenocovanie nemá potvrdenie onegatívnom výsledku, je pretestovaný priamo na mieste.

Počet pozitívne testovaných ľudí bez domova v meste Banská Bystrica počas posledných dní stúpol.  V karanténnom centre v Sásovej momentálne eviduje mesto päť prípadov. Všetci umiestnení sú bez zásadných klinických príznakov a okrem priestorov majú zabezpečenú aj stravu.

Mesto Banská Bystrica sa pre ľudí, ktorí nemajú strechu nad hlavou usiluje vytvoriť čo najlepšie podmienky. V spolupráci so združeniami a spolkami preto hľadáme možnosti, aby sa ľudia bez domova aj počas karantény cítili socializovaní, a aj vďaka tomu vydržali potrebné dva týždne v izolácii.

„Samozrejme, nejde o spoločenské aktivity, ale len o drobnosti, vďaka ktorým si môžu skrátiť dlhú chvíľu. Nie všetci ľudia bez domova sa však správajú disciplinovane a sú ochotní podstúpiť karanténu dobrovoľne. Aj preto sme sa dnes na zasadnutí krízového štábu mesta dohodli, že okrem doterajšej zvýšenej kontroly zo strany mestskej polície podnikneme aj ďalšie kroky,“

hovorí primátor mesta Ján Nosko.

Samospráva preto oslovila aj ďalšie subjekty, ktoré sa tejto skupine obyvateľov venujú. 

„Ide o združenia a spolky, ktoré ľuďom bez domova bezplatne poskytujú napríklad stravu či oblečenie. Stretávajú sa s nimi denne, a preto sme ich požiadali najmä o to, aby od nich aktívne pýtali potvrdenie o tom, že im bol vykonaný antigénový test na ochorenie COVID-19 a majú negatívny výsledok,“

uvádza druhý zástupca primátora Milan Lichý.

Pre lepšiu kontrolu plánuje samospráva osloviť aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica, ktorý eviduje pozitívne testovaných ľudí.

„Sú to citlivé údaje. Musíme preto zistiť, ako nám v tejto veci vedia pomôcť. Veríme, že všetkých pozitívne testovaných ľudí bez domova sa nám podarí identifikovať, aby mohli byť umiestnení do zriadeného centra v Sásovej, v ktorom podstúpia karanténu,“

dopĺňa primátor Nosko.

Momentálna kapacita karanténneho centra na Magurskej ulici je jedenásť ľudí, z čoho obsadených je päť miest. V prípade potreby vie samospráva promptne reagovať a tieto kapacity navýšiť.

Príspevok Povinná karanténa v Banskej Bystrici platí aj pre ľudí bez domova zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Za pondelok pribudlo na Slovensku 1 998 nových prípadov s pozitívnym výsledkom na ochorenie COVID-19 testovaných PCR testami. V našom Banskobystrickom kraji to bolo 68 prípadov. Laboratóriá počas víkendu vyšetrili 9 869 odobratých vzoriek. Od 6. marca 2020 máme na Slovensku 294 790 pozitívne testovaných na koronavírus  a 6 671 úmrtí (oficiálne pribudlo 94 nových úmrtí), pričom sa celkom laboratórnymi testami testovalo doposiaľ 1 983 818 ľudí.

22. februára 2021 (1 998 nových prípadov)

V Banskobystrickom kraji zaevidovali v pondelok 67  nových prípadov pozitívne testovaného človeka (doteraz v BBSK celkom 27 845 prípadov). V ďalších krajoch to vyzeralo takto: Bratislavský kraj 353 (35 992), Košický kraj 362 (38 511), Nitriansky kraj 154 (33 225), Prešovský kraj 351 (43 393), Trenčiansky kraj 160 (39 365), Trnavský kraj 206 (35 471) a Žilinský kraj 345 (40 988). Je medzi nimi 971 mužov a 1 027 žien.

V jednotlivých okresoch Banskobystrického kraja boli výsledky pozitívnych PCR testov nasledovné: Zvolen 20, Revúca 11, Lučenec 7, Veľký Krtíš 7, Žiar nad Hronom 6, Brezno 5, Detva 5, Žarnovica 3, Poltár 2 a Banská Bystrica 1.

Počet úmrtí pacientov s pozitívnym testom na COVID-19 je oficiálne na čísle 6 671. Pribudlo 94 nových prípadov úmrtia.

Hospitalizovaných je 4 017 pacientov (najviac od začiatku pandémie), s potvrdeným ochorením  COVID-19 je 3 723, na JIS leží 317 pacientov a na pľúcnej ventilácii 348. Sedemdňový kĺzavý medián je na čísle 2 333. Podiel pozitívnych vzoriek zo všetkých otestovaných PCR testami za pondelok dosiahol 20,25 percenta.

Podľa zverejnených údajov NZCI za pondelok pribudlo 179 448 Ag testov, z toho bolo 2 741 pozitívnych. Celkom sa od 13. októbra 2020  vykonalo 11 779 502 Ag testov, z toho bolo 264 224 pozitívnych. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že k 23. februáru 2021 bolo proti COVID-19 zaočkovaných prvou dávkou 280 503 osôb, druhú dávku dostalo 101 929 ľudí.

V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici evidujú k 23. februáru 111 pacientov s ochorením COVID-19, z toho je 14 na pľúcnej ventilácii. Okrem toho je 31 pozitívne testovaných zdravotníkov, pričom 7 sú v karanténe. Doposiaľ v Rooseveltke zaočkovali 14 566 osôb prvou dávkou a 7 104 druhou dávkou vakcíny.

Príspevok Aktuálny prehľad pacientov s covidom na Slovensku (pondelok +1 998 prípadov) zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

​Podľa celonárodných kritérií COVID automatu je celé Slovensko naďalej v čiernej fáze, platí IV. stupeň varovania. Na základe aktuálnych údajov k 16. februáru 2021 sa 19 okresov dostalo do čiernej farby  (IV. stupeň varovania), 50 okresov je bordových (III. stupeň varovania) a 10 okresov červených (II. stupeň varovania). To aktuálne  platí od 22. februára.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí  skonštatoval:

„Situácia na Slovensku sa mierne zhoršila, ale nie razantne. Čísla mierne rastú. Priemerne na covid alebo s covidom zomrie 108 ľudí denne. Reprodukčné číslo mierne narástlo a pohybuje sa na úrovni 1 až 1,1. Do nemocníc sa však postupne vracia personál. Efekt prinieslo aj očkovanie proti ochoreniu COVID-19.“

Rozdelenie okresov podľa COVID automatu k 16. 2. 2021 (platné od 22. 2. 2021)

Regionálne indikátory pre jednotlivé okresy určujú podrobnejšie rozdelenie do stupňov, kde na základe COVID automatu platia od pondelka 22. februára 2021 pre výnimky zo zákazu vychádzania určené vládou SR rôzne intervaly testovania.

Okres Banská Bystrica zostáva aj tento týždeň v III. stupni varovania (bordová farba). Pre obyvateľov to znamená, že školy (materské, základné školy 1. stupeň, záverečné ročníky stredných škôl) môžu byť otvorené na základe odporučenia RÚVZ .

Platnosť testu v zamestnaní je 7 dní. Cestovanie medzi okresmi do prírody je s testom platným 7 dní (vo vlastnom okrese bez testu)  Inak platia všetky  ostatné všeobecné protipandemické opatrenia.

Čierna farba – IV. stupeň varovania (19 okresov)

 Bánovce nad Bebravou, Detva, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Ilava, Martin, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Piešťany, Revúca, Rožňava, Šaľa, Snina, Trnava, Žiar nad Hronom, Zlaté Moravce a Zvolen.

Bordová farba – III. stupeň varovania (50 okresov)

Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bratislava I – V, Brezno, Bytča, Dolný Kubín, Gelnica, Humenné, Kežmarok, Komárno, Košice I – IV, Košice – okolie, Krupina, Levice, Levoča, Malacky, Medzilaborce, Michalovce, Myjava, Námestovo, Nové Zámky, Pezinok, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Púchov, Rimavská Sobota, Ružomberok, Senec, Senica, Skalica,  Sobrance, Spišská Nová Ves, Topoľčany, Trebišov, Trenčín, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Žarnovica a Žilina

Červená farba – II. stupeň varovania (10 okresov)

Bardejov, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Poltár, Sabinov, Stará Ľubovňa, Stropkov a Svidník.

Príspevok COVID automat: Okres Banská Bystrica zostáva v III. stupni varovania zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Prvý očkovací víkend v dočasnom očkovacom centre v Banskej Bystrici, ktoré pripravil pre potreby vakcinácie učiteľov Banskobystrický samosprávny kraj v spolupráci so zdravotníckym zariadením Novamed, ukázal viaceré nedostatky registračného systému, ktorý nastavili ministerstvá školstva a zdravotníctva.

Skúsenosti z prvého očkovacieho víkendu v Banskej Bystrici

Kraj preto i prostredníctvom SK8 požiadal ministerstvá o flexibilnejší systém náhradníkov aj skoršie očkovacie zoznamy. Župa tiež predstavila štatistiku záujmu o očkovanie v zariadeniach sociálnych služieb.

Počas prvého víkendu, kedy sa do očkovania učiteľov organizačne zapojil aj Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), sa v spolupráci so zdravotníckym zariadením Novamed podarilo v dočasnom očkovacom centre v Banskej Bystrici zaočkovať celkovo 1 039 ľudí.

Z nich však len približne dve tretiny tvorili učitelia a ďalší zamestnanci škôl, ktorých zoznamy dodalo ministerstvo školstva.

„Zoznamy pre očkovanie sme dostali v piatok aj v sobotu až okolo polnoci. Kým pre sobotné očkovanie to problém nepredstavovalo, pretože denná kapacita 500 ľudí bola naplnená, na nedeľný termín zostalo voľných asi 300 miest. Tu sa ukázal problém so systémom náhradníkov i špecifikáciou toho, kto patrí medzi kritickú infraštruktúru,“

informoval na utorkovom tlačovom brífingu podpredseda BBSK Ondrej Lunter.

Zľava Ondrej Lunter, Božena Kováčová a Denisa Nincová

Chýbajú zoznamy náhradníkov kritickej infraštruktúry

V snahe využiť vakcíny i pripravené očkovacie tímy zástupcovia kraja ešte počas víkendu aktívne komunikovali s ministerstvami zdravotníctva aj vnútra a snažili sa získať zoznamy náhradníkov, ktorým by mohli byť voľné očkovacie látky podané.

„Zistili sme, že databáza náhradníkov z kritickej infraštruktúry neexistuje a očkovacie látky sa podarilo spotrebovať len vďaka aktívnemu prístupu ľudí z Úradu BBSK a spoločnosti Novamed. Okamžite by preto mal byť zavedený pri očkovaní kritickej infraštruktúry systém náhradníkov, na základe ktorého by očkovacie centrá mohli systematickejšie reagovať a kontaktovať ľudí, ktorí prejavili reálny záujem o očkovanie,“

poznamenal vicežupan Lunter.

Podľa jeho slov by sa tiež mala zvýšiť kompetencia samosprávnych krajov pri určovaní toho, kto na území kraja pod kritickú infraštruktúru spadá a môže sa do zoznamu náhradníkov zaregistrovať.

„Okrem zdravotníkov, hasičov, policajtov či zamestnancov škôl tu máme aj ďalšie profesie, ktoré nemôžu svoju prácu vykonávať z domu, sú v neustálom kontakte s ľuďmi a ich výpadok by skomplikoval nielen vykonávanie základných služieb verejnej správy, ale aj chod celej spoločnosti. Hovoríme napríklad o vodičoch autobusov, cestároch, poštových doručovateľoch či predavačkách a predavačoch,“

vysvetlil Ondrej Lunter.

V tejto súvislosti sa už Banskobystrický samosprávny kraj obrátil nielen na samotné ministerstvo zdravotníctva, ale aj na ostatné kraje v združení SK8. Spoločne chcú vytvoriť tlak na vládu, s cieľom otvoriť systém náhradníkov a rozšíriť kompetencie krajov smerom k flexibilnejšiemu očkovaniu.

„Zdôrazňujem, že nejde o snahu meniť vládnu očkovaciu stratégiu. Ide o to, aby sme dokázali v očkovacom centre využiť všetky pripravené dávky vakcíny a kapacity očkovacích tímov. Ak nebudeme mať jasne zadefinované a funkčné systémy náhradníkov, nezvládneme masové očkovanie a v prípade niektorých vakcín hrozí, že vyjdú navnivoč,“

dodal podpredseda BBSK.

Očkovacie tímy pre všetky zariadenia

Na tlačovom brífingu tiež zástupcovia kraja informovali o doterajšom priebehu očkovania zamestnancov i klientov zariadení sociálnych služieb.

„Očkovanie klientov v zariadeniach prebieha za pomoci výjazdového očkovacieho tímu, ktorý zriadila Fakultná nemocnica F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Samosprávny kraj má na starosti logistiku samotného očkovania, rovnako očkovací tím do zariadení prepravujeme. Nejde pritom len o zariadenia, ktoré zriaďuje BBSK, ale aj o neverejné a obecné zariadenia, kam s pomocou BBSK očkovací tím príde,“

uviedla Denisa Nincová, riaditeľka odboru sociálnych služieb a zdravotníctva Úradu BBSK.

Podľa jej slov sa vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb na území kraja nachádza 4584 klientov, z ktorých je v tejto chvíli zaočkovaných 1153.

„Tento týždeň očkovanie prebieha v zariadeniach v Janovej Lehote, Lučenci, Žiari nad Hronom, vo Veľkom Blhu a Čelároch – Kirti. Stále pokračuje aj očkovanie zamestnancov, tu sme celkovo na úrovni zaočkovanosti 66 percent,“

doplnila Denisa Nincová.

Prístup Banskobystrického samosprávneho kraja k očkovaniu nielen v krajských, ale aj všetkých ostatných zariadeniach sociálnych služieb, ocenila Božena Kováčová, predsedníčka Komisie sociálnych služieb a marginálnych skupín Zastupiteľstva BBSK a starostka obce Janova Lehota.

„Chcem poďakovať BBSK, že koordinuje očkovacie tímy tak, aby počas jedného výjazdu zaočkovali všetkých klientov, ktorí o to majú záujem, a to aj v neverejných a obecných zariadeniach. U nás v Janovej Lehote očkovanie tento týždeň už prebehlo a záujem medzi klientmi bol na úrovni 85 percent, čo je skvelé číslo. Zamestnancov, ktorí už dostali druhú dávku vakcíny je 97 percent – toto je cesta, ako sa ochoreniu COVID-19 brániť,“

povedala Božena Kováčová, predsedníčka poslaneckého klubu HLAS-sociálna demokracia v krajskom zastupiteľstve.

Regionálne rozdiely

Oddelenie stratégií a analýz Úradu BBSK tiež vypracovalo štatistiku, ktorá hovorí o ochote nechať sa zaočkovať medzi zamestnancami krajských zariadení sociálnych služieb. Najmenší záujem o vakcínu proti COVID-19 podľa nej prejavili zamestnanci zariadení v okresoch Revúca, Banská Štiavnica, Detva a Zvolen.

Príspevok Kraj má za sebou prvý očkovací víkend pre učiteľov, volá po funkčnom systéme náhradníkov zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Stredoslovenské múzeum pre svojich priaznivcov opäť pripravilo živé vysielanie obľúbeného cyklu Stretnutie s minulosťou pod zelenou klenbou. Už v stredu 24. februára 2021  o 18:30 hodine sa divákom prihovorí Alica Kurhajcová, odborná asistentka na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Priestor dostane jedna zo zaujímavých regionálnych tém.

Diváci živého vysielania Stredoslovenského múzea sa už túto stredu môžu tešiť na tému – Symbolické obsadzovanie verejného priestoru alebo ako sa v období dualizmu oslavovalo v Banskej Bystrici.

Alica Kurhajcová

„Verejný priestor európskych miest v 19. storočí sa vďaka modernizácii stával miestom prezentácie ideí, postojov a hodnôt novoutvárajúcej sa občianskej spoločnosti a moderných národov. Nebolo tomu inak ani v Uhorsku. V rámci uhorskej spoločnosti sa v tomto období aktivizovali viaceré „konkurenčné“ národné hnutia, vrátane slovenského,“

hovorí odborná asistentka na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Mgr. Alica Kurhajcová, PhD.

Cisárska vizitácia

Ďalej dodáva: 

„Ovládnutie verejného priestoru sa dialo prostredníctvom rôznych symbolov a médií spomínania (miest pamäti) ako nositeľov a šíriteľov pamäti oficiálnej štátnej moci, národa či vplyvných lokálnych skupín, a zároveň nástrojov formujúcich kolektívne identity,“

Diváci sa okrem iného dozvedia, aké štátne sviatky, pamätné dni a výročia sa slávili v meste pod Urpínom v období dualizmu a tiež to, aká bola funkcia osláv. Stačí sledovať sociálne siete Stredoslovenského múze 24. februára. o 18:30 hodine na https://www.facebook.com/stredoslovenske.muzeum/.

Príspevok Stretnutie s minulosťou si posvieti na oslavy (aj) v Banskej Bystrici v období dualizmu zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Krajské mesto Banská Bystrica je ako správca komunikácií na svojom území povinné aj v zimnom období zabezpečiť zjazdnosť komunikácií, a to nielen výkonom zimnej údržby, ale aj odstraňovaním nebezpečných výtlkov. Zároveň musí samospráva urobiť nevyhnutné opatrenia na Mlynskej ulici v Podlaviciach.

Oprava výtlkov na mestských komunikáciách 

Do dnešného dňa samospráva opravovala cesty infražiaričom, ktorý môže pracovať pri mínusových teplotách a nepotrebuje čerstvú asfaltovú zmes. Tento spôsob je však časovo náročný. Po posledných slnečných a suchých dňoch dnes na podnet správcov komunikácií po zimnej odstávke spustila výrobu teplých asfaltových zmesí prvá spoločnosť v našom meste, čo samospráva okamžite využila.

Zimné obdobie trvá do konca marca a sprevádza ho chladné a vlhké počasie. Priaznivé podmienky, ktoré priniesol koniec februára nám tento rok umožnili využiť efektívnejšiu technológiu opráv teplými asfaltovými zmesami o čosi skôr.

„Aby sme nestrácali čas, už cez víkend sme sa pripravili zapilovaním lokálnych porúch komunikácií a  dnes sme tak mohli naplno začať odstraňovať kritické výtlky,“

uvádza Renáta Hláčiková, vedúca Oddelenia údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí MsÚ.

Opravené sú už výtlky na Majerskej ceste, Severnej a Bakossovej ulici. V najbližších dňoch sa cestári presunú na najväčší dopravný uzol v našom meste – na Námestie slobody a frekventovanú komunikáciu na ulici Janka Kráľa.

„Túto príležitosť chceme využiť najmä na vysprávky komunikácií, po ktorých vedú linky MHD, a zároveň sú hlavnými dopravnými trasami mesta,“

dodáva prvý zástupca primátora mesta Jakub Gajdošík.

Ide najmä o lokálne poruchy, ktoré môžu závažným spôsobom ohroziť bezpečnosť cestnej premávky.

„Verím, že počasie vydrží a v týchto opravách budeme môcť pokračovať čo najdlhšie. Po skončení zimného obdobia začneme s bežnou stavebnou údržbou, ktorej súčasťou sú aj opravy súvislých úsekov ciest a chodníkov,“

hovorí primátor mesta Ján Nosko. 

Nevyhnutné opatrenia na Mlynskej ulici

Počas posledných dní sa vplyvom počasia zhoršil zosuv svahu nad miestnou komunikáciou na Mlynskej ulici v Podlaviciach. V záujme bezpečnosti obyvateľov mesta ako účastníkov cestnej premávky preto musí samospráva pristúpiť k nevyhnutným opatreniam.

Mesto Banská Bystrica ako správca miestnych komunikácií v najbližšom období umiestni v tejto lokalite výstražné dopravné značenie, ktoré vodičov a chodcov upozorní na možné nebezpečenstvo padajúcich kameňov.

O pomoc zároveň požiada aj odborníkov z oblasti geológie, aby mestu odporučili okamžitý spôsob zásahu, ktorý je najvhodnejší, a zároveň navrhli trvalé riešenie na odstránenie problému zosúvajúceho sa svahu.

„Odporúčame obyvateľom – vodičom i chodcom, aby sa vyhli spomínanej časti miestnej komunikácie na Mlynskej ulici v Podlaviciach a dôrazne ich žiadame, aby v nevyhnutnom  prípade boli obozretní a dbali na možné nebezpečenstvo,“

upozorňuje Dominika Mojžišová z kancelárie primátora mesta.

Príspevok Mesto Banská Bystrica začalo s opravou najkritickejších výtlkov, opatrenia na Mlynskej ulici zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Vládny Plán obnovy, na základe ktorého bude môcť Slovensko čerpať okolo 6 miliárd eur z fondov Európskej únie, je ako Yeti – všetci o ňom hovoria, ale nikto ho ešte nevidel.

Termín na odovzdanie tohto dokumentu Európskej komisii je stanovený na 30. apríla 2021. Hoci premiér Igor Matovič ešte minulé leto sľuboval občanom verejnú diskusiu o obsahu tohto plánu, ktorý má prispieť k náprave hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou koronavírusu v našej krajine, nič také sa neudialo.

Európska komisia

Dva mesiace pred odovzdaním plánu vieme iba to, že za zatvorenými na ňom majú pracovať vládni odborníci pod vedením ministra financií Eduarda Hegera a začiatkom marca by sa mal dostať na medzirezortné pripomienkovanie.

Ako sa stalo u tejto vládnej koalície zvykom, na verejnosť prenikajú rôzne kontroverzné informácie o tom, ako sa majú deliť európske zdroje, hoci sme o ne ešte nepožiadali. Dokonca od premiéra malo vyjsť, že by to mohlo byť na princípe volebných výsledkov vládnych strán.

„Mal to byť transparentný proces tak, ako ho vyžaduje Európska komisia. Sami sme videli realitu – žiadne diskusie neboli. Bola jedna na zahmlenie na Bôriku, ale v skutočnosti išlo o predstavenie kompilátu zbožných želaní za desiatky miliónov eur. Pred niekoľkými dňami minister financií Eduard Heger opäť predstavil ďalšiu revíziu plánu spoločne s nevídaným prvkom – že sa financie budú rozdeľovať na základe politického trička,“

hovorí  predseda Hlasu Peter Pellegrini.

Peter Pellegrini

Tak či onak, faktom zostáva, že v utorok 23. februára 2021 sme sa dočkali zverejnenia Plánu obnovy. Ibaže ho nepredložila vláda SR, ale najsilnejšia opozičná strana HLAS-sociálna demokracia. Ide o 34 -stranový dokument s názvom ZDRAVÉ, SOCIÁLNE SPRAVODLIVÉ A VZDELANÉ SLOVENSKO: https://strana-hlas.sk/wp-content/uploads/2021/02/Pla%CC%81n-obnovy-HLAS-SD.pdf

Okrem doposiaľ vládou ohlasovaných oblastí sa zameriava aj na sféry, ktoré v hrubých obrysoch chýbali – kultúru a poľnohospodárstvo.

„Dokument je napísaný tak, aby spĺňal všetky podmienky Európskej komisie. Myslíme si však, že by mal mať aj ďalší pilier, nielen zelený a digitálny, ale aj spoločensky solidárny. Tento v pripravovanom pláne výrazne absentuje,“

vysvetľuje Pellegrini.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyen a podpredseda EK Maroš Šefčovič

Pridanie týchto oblastí Plánu obnovy odôvodnil potrebou zvýšenia podpory domácich podnikov na lokálnej a regionálnej úrovni, posilnením lokálneho rozmeru transformácie s dôrazom na poľnohospodárstvo, a tiež lokálnej energetiky a potravinárstva tak, aby podporu dostala najviac zasiahnutá oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu.

Dokument sa tak skladá zo štyroch častí – zdravé Slovensko, moderné a sociálne spravodlivé Slovensko, vzdelané Slovensko a zelené Slovensko. Od utorka je dostupný verejnosti, ale aj kompetentným inštitúciám, ktorým ho HLAS-SD dáva k dispozícii ako podklad pri tvorbe finálneho plánu na https://www.strana-hlas.sk/.

„Nemali sme kde vyjadriť svoje námety, pripomienky a návrhy, preto dokument ponúkame takto. Ide o viac ako 30 strán, na ktorých sme pracovali s našimi odbornými útvarmi, kde píšeme, ako by sme alokovali peniaze, a akými reformami by tieto prostriedky boli podmienené. Kľudne, ak sa niečo z materiálu zapáči kompetentným, nech to použijú,“

dodáva líder Hlasu. Dokument obsahuje aj implementačnú doložku so spôsobmi, ako peniaze v praxi naozaj využiť.

Minister financií Eduard Heger k predstavenú dokumentu poznamenal:

„Vítam každý dobrý nápad, každý inšpiratívny podnet k plánu obnovy a odolnosti bez ohľadu na to, kto je jeho nositeľom. Slovensko potrebuje reštart a životná úroveň občanov musí dosiahnuť výrazný pokrok.“ 

Opozíciu však Heger považuje za nedôveryhodnú a skompromitovanú, preto si nemyslí, že súčasnej vláde by mali pri pláne obnovy radiť tí, ktorí premrhali všetky príležitosti posunúť Slovensko k vyspelým štátom EÚ. Finálnu vládnu verziu Pánu obnovy predstaví až v marci…

Eduard Heger

Príspevok Plán obnovy Slovenska pre Európsku komisiu je na svete (ale nie ten vládny) zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Očarujúci región akým je Biela Orava v súčasnosti nemá možnosť navštíviť každý. Pokiaľ nie ste z okresu Námestovo, dostanete sa tam len ťažko. No vďaka novej 360° technológii virtuálnej reality ho budete môcť navštíviť kedykoľvek.

Unikátna videomapa

Propagácia regiónu netradičným pohľadom z vtáčej perspektívy a podpora domáceho cestovného ruchu je hlavným cieľom 360° videomapy Biela Orava.

Koncom minulého roka letecká skupina Slovensko z neba vytvorila 360° videomapu Vysokých Tatier, ako prvého pohoria na svete. Tak sprístupnila naše najväčšie pohorie všetkým Slovákom aj počas lockdownu. Túto 360° videomapu už videlo viac ako 320 tisíc ľudí a stala sa tretím najsledovanejším videom o Vysokých Tatrách.

„Keďže súčasná nepriaznivá situácia stále nedovoľuje navštevovať najkrajšie regióny Slovenska, tentoraz sme sa rozhodli vytvoriť 360° videomapu regiónu Biela Orava. Pomôže ho zviditeľniť prostredníctvom virtuálnej reality a podporí to tak domáci cestovný ruch, ktorý po lockdowne bude potrebovať veľa návštevníkov,“

hovorí pilot a letecký fotograf Milan Paprčka, riaditeľ vydavateľstva CBS v Kynceľovej.

Najpokročilejšia technológia

360° technológia virtuálnej reality umožňuje sledovateľovi skutočne skvostný a jedinečný zážitok. Pomocou 360° kamery je umožnený pohľad do akejkoľvek strany. Videomapa sa dá pozerať na počítači, smarfóne či tablete.

Najväčší zážitok z letu poskytujú virtuálne okuliare. Ich nasadením nadobudne človek pocit, akoby bol na bruchu lietadla a krásu tohto regiónu si užíva z pohľadu vtákov. Vďaka interaktivite tejto technológie si môžete prelet ponad Bielu Oravu režírovať úplne sami.

Originálna prezentácia regiónu

Jedinečnosť v pripravovanej 360° videomape je podpora propagácie regiónu. Preto súčasťou videomapy budú aj obce i mestá, vzdelávacie inštitúcie či zariadenia cestovného ruchu. Dané lokality a objekty turizmu budú vyznačené kartografickým popisom. Vzhľadom na to, že je to 360° video, skutočný celkový pohľad na región je nielen z prednej, ale aj zo zadnej kamery.

Čiže keď sa otočíte na ktorúkoľvek stranu a vidíte jeden konkrétny objekt, jeho popis sa bude zobrazovať priamo nad ním. Úplnú informovanosť doplní nahovorený text prezentujúci to, čo všetko sa bude vo výslednej 360° videomape nachádzať.

„360° videomapa predstavuje pohľad a informácie o jednotlivých obciach v danom regióne v jeho celom kontexte. To preto, že zachytáva nielen jednotlivú obec, ale aj jej polohu v okolitej prírode, v tomto prípade na Bielej Orave. Takto si môže ,,divák“ – návštevník predstaviť možnosti celého regiónu a mať informácie o ďalších cieľoch v rámci letnej a zimnej turistiky. Rovnako to platí aj v prípade, ak ide o firmu, školu, poľnohospodárske družstvo…, ktoré sú zachytené a prezentované v spojení s celým regiónom,“

hovorí Peter Sloboda, jeden z tvorcov realizačného tímu.

Biela Orava je ako najsevernejší a najchladnejší región nášho Slovenska. No pre mnohých aj ten najočarujúcejší. Propagovanie jeho prírodných scenérií, historických skvostov a pokojného vidieckeho života v malebných dedinkách, bude onedlho sprístupnené aj verejnosti vďaka 360° videomape. Nenechajte si ujsť príležitosť zaletieť si ponad Bielu Oravu.

Ak ste z regiónu Biela Orava a chcete sa stať súčasťou tejto videomapy, kontaktujte Petra Slobodu na sloboda@cbs.sk. Ukážka práce na videomape:

Príspevok Biela Orava dostane svetový unikát – 360° videomapu regiónu zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Za utorok pribudlo na Slovensku 3 547 nových prípadov s pozitívnym výsledkom na prítomnosť COVID-19 testovaných PCR testami. V našom Banskobystrickom kraji to bolo 462 prípadov. Laboratóriá počas víkendu vyšetrili 15 160 odobratých vzoriek. Od 6. marca 2020 máme na Slovensku 298 337 pozitívne testovaných na koronavírus  a 6 775 úmrtí (oficiálne pribudlo 104 nových úmrtí), pričom sa celkom laboratórnymi testami testovalo doposiaľ 1 998 978 ľudí.

23. februára 2021 ( nových prípadov)

V Banskobystrickom kraji zaevidovali v utorok 462  nových prípadov pozitívne testovaného človeka (doteraz v BBSK celkom 28 307 prípadov). V ďalších krajoch to vyzeralo takto: Bratislavský kraj 257 (36 249), Košický kraj 642 (39 153), Nitriansky kraj 273 (33 498), Prešovský kraj 430 (43 823), Trenčiansky kraj 577 (39 942), Trnavský kraj 469 (35 940) a Žilinský kraj 437 (41 425). Je medzi nimi 1 766 mužov a 1 781 žien.

V jednotlivých okresoch Banskobystrického kraja boli výsledky pozitívnych PCR testov nasledovné: Banská Bystrica 85, Rimavská Sobota 76, Revúca 72, Zvolen 57, Lučenec 56, Brezno 49, Žiar nad Hronom 24, Poltár 13, Detva 9, Veľký Krtíš 9, Žarnovica 7, Krupina 3 a Banská Štiavnica 2 prípady.

Počet úmrtí pacientov s pozitívnym testom na COVID-19 je oficiálne na čísle 6 775. Pribudlo 104 nových prípadov úmrtia.

Hospitalizovaných je 3 936 pacientov, s potvrdeným ochorením  COVID-19 je 3 682, na JIS leží 315 pacientov a na pľúcnej ventilácii 353. Sedemdňový kĺzavý medián je na čísle 2 333. Podiel pozitívnych vzoriek zo všetkých otestovaných PCR testami za utorok dosiahol 23,40 percenta.

Podľa zverejnených údajov NZCI za utorok pribudlo 132 614 Ag testov, z toho bolo 2 323 pozitívnych. Celkom sa od 13. októbra 2020  vykonalo 11 985 637 Ag testov, z toho bolo 267 060 pozitívnych. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že k 24. februáru 2021 bolo proti COVID-19 zaočkovaných prvou dávkou 286 408 osôb, druhú dávku dostalo 108 929 ľudí.

V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici evidujú k 24. februáru 120 pacientov s ochorením COVID-19, z toho je 12 na pľúcnej ventilácii. Okrem toho je 32 pozitívne testovaných zdravotníkov, pričom 7 sú v karanténe. Doposiaľ v Rooseveltke zaočkovali 14 964 osôb prvou dávkou a 7 484 druhou dávkou vakcíny.

Príspevok Aktuálny prehľad pacientov s covidom na Slovensku (utorok +3 547 prípadov a 104 mŕtvych) zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

V žurnalistike sme sa kedysi učili, že každá správa sa má písať tak, aby sa z nej dalo mazať od dola smerom hore. Dnes to neplatí. Správy sa splietajú tak, aby to najdôležitejšie vlastne zaniklo.

Napríklad, vedie sa vojna o ivermektín. Už poznám len jedného doktora, ktorý to odmieta. Postavím sa na jeho stranu. Lebo je osamelý. Ale, pre istotu len dovtedy, kým neochoriem.

Pre mňa je zaujímavý nápad držať núdzový stav, kým nebude zaočkovanosť na úrovni 60 – 80 percent. Vzhľadom na to, ako sa darí v očkovaní, to bude asi až o rok. A tým vakcínam z Ruska neverte. Matovič zase klamal a nič nevybavil.

Ja sa len pýtam. Čo bude skôr, zaočkovanosť, zrušenie núdzového stavu. alebo barikády?

Druhá správa ma odtláča na vedľajšiu koľaj. Pomaly strácam inšpiráciu venovať sa letisku Sliač. Len to hašterenie s Naďom sa mi páči. Alebo s hovorcami Naďa a Doležala.

Ale inak? Obaja už verejne deklarujú obnovenie civilného lietania zo Sliača, o tému prejavila záujem prezidentka. Už si zo mňa nerobia posmech tí, čo tvrdili, že už to nikdy nebude. Ak takí sú, odporúčam im na Regine stred dnes od 14:00 do 15:00 hodiny sledovať debatu o letisku Sliiač obidvoch ministrov a podpredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja  Ondreja Luntera.

Teším sa na to, ukazujem dlhý nos arogantným hovorcom, ktorí odbili hlúposťami nejakého vidieckeho novinára – teda mňa. A teraz musia tému seriózne akceptovať. Ale pozor, úplne bokom stáť nebudem. Tému ďalej sledujem. A to aj dnes.

A teraz tá najmenej dôležitá informácia. Moja dcéra chodí k Čiernej Ovci, reštaurácii pri chodníku smerujúcemu do Harmaneckej jaskyne. Nateraz je zavretá. No ale potok tečie. Je prehradený a v malom jazierku sa často kúpu ľadové medvede.

A večer, po 21. hodine, keď je už pokoj, chodia ďalší otužilci. Ďalšie ľadové – hnedé medvede. Povedal mi to Stano Mičev, riaditeľ Múzea SNP. Ako riadny partizán býva v hore.

Tak som si myslel, že dcéru nastraším. Kdeže. Hneď sa tam chcela ísť pozrieť. Bojím sa, že som ju skôr nalákal…

https://www.facebook.com/lubomir.motycka.9/videos/10216386617972249

Príspevok Ľubomír Motyčka: Správy podľa významu zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Vo vakcinačnom centre vo FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica zaočkovali proti Covid-19 od začiatku 27. decembra 2020  už takmer 15 000 ľudí prvou dávkou a 7 500 druhou dávkou vakcíny.

Vakcinačné centrum v Rooseveltke

Centrum bolo jedno z prvých na Slovensku, ktoré pristúpilo k vakcinácii ako najúčinnejšej ochrane proti Covid – 19 s plným nasadením.

„Očkujeme priorizované skupiny, seniorov, učiteľov, zamestnancov nemocnice aj klientov a zamestnancov  zariadení sociálnych služieb. Pre efektívnu vakcináciu využívame zoznam náhradníkov. Každý deň dokážeme zostaviť 8 až 10 očkovacích tímov, ktoré zabezpečujú  očkovanie v priestoroch nášho vzdelávacieho centra EDUKA, ale aj v rámci  výjazdovej očkovacej služby,“

približuje koordinátorka vakcinačného centra MUDr. Martina Flašková.

Vakcinačný tím

Zdravotníci

Od začiatku vakcinácie zaočkovali približne 1 200 zamestnancov nemocnice, čo je polovica z celkového počtu. Približne 800 zamestnancov prekonalo ochorenie COVID – 19 a po uplynutí doby potrebnej na zotavenie plánujú podľa záujmu  očkovanie aj u nich.

„Dnes vieme zhodnotiť, že necelé dva mesiace po rozbehnutí vakcinácie máme o polovicu nižší počet nakazených zdravotníkov, ktorí nám chýbali v nemocnici na prelome rokov,“

konštatuje Miriam Lapuníková, riaditeľka nemocnice.

Zároveň sa im podarilo zabezpečiť očkovanie aj pre zamestnancov iných ústavných  a ambulantných nemocničných zariadení v Banskej Bystrici a okolí – 200 zamestnancov SÚSCCH, a.s., 200 zamestnancov  Detskej fakultnej nemocnice Banská Bystrica,  120 zamestnancov Psychiatrickej nemocnice Kremnica, 160 zamestnancov dvoch banskobystrických súkromných zdravotníckych zariadení a tiež 150 zamestnancov RÚVZ BB.

Miriam Lapuníková

Zamestnanci domovov sociálnych služieb

Od 18. 1. do 19. 2. 2021  zaočkovali v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom prvou aj druhou dávkou 1100 zamestnancov zariadení sociálnej starostlivosti v kraji.

Seniori

Od spustenia druhej a tretej fázy vakcinácie, začali očkovať  seniorov vo veku nad 85 rokov, následne aj nad 75 rokov v počte skoro 3 000 osôb.

Zoznam náhradníkov

Aby očkovali efektívne a využili každú pripravenú vakcínu vedú v nemocnici zoznam náhradníkov.  Keď sa v daný deň  na očkovanie nedostaví objednaná osoba s covidpassom, volajú náhradníkov. Od začiatku februára do 19. 2. 2021 takto zaočkovali 380 náhradníkov z nemocničného zoznamu.

Išlo o ľudí aj  pacientov nad 65 rokov a tých, ktorí trpia chronickými ochoreniami podľa vyhlášky MZ SR. Zároveň sa do zoznamu môžu záujemcovia nahlasovať bez obmedzenia telefonicky.

Výjazdová očkovacia služba

Od  8. februára 2021 v centre zahájili činnosť výjazdovej očkovacej služby, ktorá očkuje klientov domovov sociálnych služieb priamo v ich zariadení. Tím piatich lekárov postupne zaočkuje  klientov takmer 90 domovov sociálnych služieb v Banskobystrickom kraji. K  19.2.2021 zaočkovali viac ako 700 klientov týchto zariadení.

Učitelia

Od 15. do 19. februára 2021 očkovali denne 400 učiteľov. Prvú dávku vakcíny  ASTRA Zeneca alebo MODERNA dostalo spolu 2 000 učiteľov materských, základných a stredných škôl z celého Banskobystrického kraja.

Príspevok Dobré správy pre Bystričanov o očkovaní z Rooseveltky zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Zimný štadión na Uhlisku, tréningové futbalové ihrisko v Radvani či atletický a futbalový štadión na Štiavničkách prechádzajú v poslednom období významnou rekonštrukciou.

V ich areáloch sa realizujú stavebné práce zamerané na modernizáciu a skvalitnenie podmienok pre mladé športové talenty i profesionálnych športovcov. Pravidelné kontrolné dni sú dôkazom, že na všetkých stavbách práce pokračujú aj v zimnom období.

Primátor Ján Nosko na kontrolnom dni

Zimný štadión

Na banskobystrickom zimnom štadióne už bolo ukončené statické zabezpečenie drevenej nosnej konštrukcie hlavnej haly A a pred dokončením sú práce súvisiace so zavedením kompletnej vzduchotechniky do oboch hál.

Zbúraná je západná tribúna, kde sa realizujú základové pásy a pätky pre novú tribúnu a prístavbu centrálneho vstupu, vďaka ktorému sa prepoja vnútorné priestory severnej a južnej tribúny. Zároveň bola zdemontovaná aj východná štítová stena haly A, ktorú nahradí nová presklená fasáda.

„Od apríla by sa rekonštrukčné práce mali naplno rozbehnúť aj v hale B zimného štadióna. Verím, že vznikne dôstojné športovisko, na ktorom budú dosahovať výborné výsledky nielen naši trojnásobní hokejoví majstri Barani, ale predovšetkým hokejová mládež a krasokorčuliari,“

hovorí primátor Ján Nosko.

Zimný štadión vizuál

Mládežnícky futbalový štadión Radvaň-Kráľová

Svoju podobu mení aj Mestský mládežnícky futbalový štadión v mestskej časti Radvaň – Kráľová. Začína rásť hlavný objekt zázemia a šatní, na ktorom už boli vymurované obvodové múry prvého podlažia, betónové stĺpy a začne sa s debnením stropov.

Na tribúnach, ktoré počas futbalových stretnutí budú môcť privítať  približne 1 500 divákov boli osadené nosníky strešnej konštrukcie a postupne sa začne s osádzaním strešnej krytiny. Na budúcom štadióne sú už viditeľné aj objekty bufetov a pokladní.

„Nové športovisko bude určené pre viac ako 800 mladých futbalistov z rôznych klubov v regióne. Verím, že aj nášmu Mestskému futbalovému klubu Dukla sa bude naďalej dariť a nový štadión budú využívať nielen pre svoju tréningovú činnosť. Som presvedčený, že vďaka výstavbe Mestského mládežníckeho štadióna v Radvani a rekonštrukcii štadióna na Štiavničkách vrátime futbal späť na pozície,  ktoré mu v Banskej Bystrici vždy patrili,“

dopĺňa primátor Nosko.

Mládežnícky štadión Radvaň-Kráľová

Štiavničky

MFK Dukla už dnes môže využívať nový tréningový atletický štadión s umelou trávou, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Štadióna SNP. Na športovisku s naklonenou tréningovou rovinkou v súčasnosti trénujú už aj atléti. V jarných mesiacoch budú dokončené finálne práce zatrávnenia plôch. Zároveň pribudne vrhačská klietka pre hod kladivom a diskom a vytvorí sa sektor pre vrh guľou.

„Na hlavnom Štadióne SNP sú pripravené kompletné práce na to, aby sa v jarných mesiacoch, keď to počasie dovolí,  mohla začala liať umelá dráha. Týmto krokom  bude štadión dokončený pre atletiku. Zároveň máme zatrávnenú hraciu plochu a na jar zrealizujeme nový výsev, aby bola tráva kvalitná a všetko sa skompletizuje pre futbal. Dokončené sú tribúny, kde sa budú v najbližšom období klásť sedačky. Tak isto sa pracuje aj vo vnútri hlavnej budovy tribúny, kde aktuálne prebiehajú pokládky dlažieb. Všetky miestnosti sú pripravené na realizáciu detailných prác, osadenie dverí, kobercov a pod.,“

objasňuje Roman Benčík, riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica.

Štiavničky

Financovanie športovísk

Historicky najväčšia rekonštrukcia oboch hál zimného štadióna sa pohybuje na úrovni 5,5 milióna eur. Celkové výdavky na výstavbu Mestského mládežníckeho futbalového štadióna sa pohybujú na úrovni 3,25 milióna eur.

Projekt je financovaný z mestského rozpočtu, úverových zdrojov a štátnej dotácie. Projekt rekonštrukcie Štadióna SNP je financovaný dotáciou Vlády SR v objeme cca 13 miliónov eur.

Nové Štiavničky vizuál

Príspevok FOTO: Najväčšie banskobystrické športoviská menia svoju podobu zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Banskobystričanku Alenu Procházkovú čaká už desiaty svetový šampionát. Debutovala už v roku 2003 vo Val di Fiemme a následne nevynechala ani jeden štart. Päťkrát si vybojovala pozíciu v elitnej desiatke, maximom je 6. miesto z roku 2011 v Osle v jej najsilnejšej disciplíne šprinte.

Pre našu 36-ročnú Bystričanku nie sú aktuálne ciele na majstrovstvách sveta v severskom lyžovaní v nemeckom Oberstdorfe položené vysoko, hlavným je dostať sa vo štvrtkovom šprinte klasickou technikou z kvalifikácie medzi tridsiatku najlepších do vyraďovacej fázy. To sa lyžiarke spod Urpína v tejto sezóne ešte nepodarilo ani raz, vo Svetovom pohári má na konte jediný bod za 15. miesto v decembrovom tímšprinte s Levočankou Klimentovou v Drážďanoch. Tréner Aleny Procházkovej, inak tiež Banskobystričan, Ján Valuška pre TASR povedal:

„Je tu v Oberstdorfe veľmi teplo. V pondelok, keď sme do dejiska majstrovstiev sveta prišli, bolo až 19 stupňov, takže to tu pripomína skôr teplú jar ako zimu. V takýchto podmienkach to bude nesmierne náročné, najmä na servis lyží. Pokiaľ by sa nám vydaril postup z kvalifikácie šprintu, budeme spokojní. V tomto ročníku Alene tridsiatka unikala, ale šprint vie behať a pokiaľ nám vyjde príprava lyží, tak verím, že by sa to mohlo podariť. Na tomto šampionáte nemajú najsilnejšie krajiny také početné zastúpenie ako vo Svetovom pohári, takže je to reálne. O postup do tridsiatky sa pobijeme.“

Alena Procházková prekonala koronavírus v novembri. K jej priebehu a ovplyvneniu prípravy kouč Valuška poznamenal.

„Ešte aj celý december ju to sprevádzalo, ale uplynulé týždne už to je celkovo stabilizované a malo by to byť po zdravotnej stránke v poriadku. Spravili sme všetko pre to, aby forma prišla včas.“

Okrem šprintu a tímšprintu (s Klementovou) sa naša banskobystrická lyžiarka predstaví v Oberstdorfe s určitosťou aj v behu na 10 km voľne, skiatlon vynechá a pravdepodobne nebude štartovať ani v záverečnom behu na 30 km klasicky. Jej tréner vysvetľuje:

„Tri disciplíny absolvujeme určite, taký je náš základný plán a potom uvidíme podľa aktuálnej situácie a formy.“

Procházková s Valuškom

Alena Procházková s Barborou Klementovou museli pred desiatimi dňami neplánovane opustiť Slovensko, keď Nemecko ohlásilo cestovné obmedzenia pre cestujúcich z oblastí s výskytom mutácií koronavírusu. Hrozilo, že sa do Oberstdorfu nedostanú alebo budú musieť po vstupe do krajiny absolvovať povinnú karanténu. Záverečnú prípravu preto obe absolvovali v rakúskom Ramsau.

„Hneď ako sme dostali informáciu, že aj Slovensko bude v Nemecku na čiernej listine, sme sa tam presunuli. Bolo to pre nás najlepšie riešenie, trate tam boli dobre pripravené a absolvovali sme, čo bolo treba,“

– dodal na záver Ján Valuška, ktorý je nielen trénerom, ale zároveň i servismanom. Prípravu lyží má na starosti spolu so šéfom slovenskej výpravy na MS Michalom Malákom, ktorý ešte ako aktívny športovec štartoval na rovnakom mieste na šampionáte v roku 2005.

Príspevok Bystričanka Alena Procházková štartuje na 10. svetovom šampionáte v severskom lyžovaní zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Známy slovenský publicita Eduard Chmelár si všimol, že prezidentka hľadá človeka na boj s konšpiráciami. Konšpirácie sú obľúbenou témou liberálne orientovaných médií a tzv. lovcov konšpirátov.

Títo „špecialisti“ si často osobujú právo označiť aj len iný ako väčšinový názor za hoax alebo konšpirácie či dezinformácie, pričom ich autora označia za konšpirátora alebo dezinformátora či „Fake News“. Pokojne hodia do jedného „odpadového“ koša spolu so skutočnými konšpirátormi aj názorových oponentov. Práve o nich je tento príspevok Eduarda Chmelára, ktorý zverejnil na sociálnej sieti:

Prezidentská kancelária vypísala výberové konanie na „hlavného radcu na boj s konšpiráciami“. Najnovšie sa jej dotkla falošná, mierne upravená fotografia Českej tlačovej kancelárie, ktorá koluje na sociálnych sieťach a z ktorej vyrobili liberálne médiá škandál. A na toto vyhadzujeme štátne peniaze…

Precitlivenosť hlavy štátu na svoju osobu v kontraste s tým, čo denno-denne jej blízke médiá vyrábajú na opozičných politikov a kritických intelektuálov, je do očí bijúca. Vytvoríme aj nejaký podobný úrad na boj proti photoshopom na Zomri, ktoré tiež niektorí slaboduchí spoluobčania považujú za realitu?

Boj proti dezinformáciám sa nedá viesť ďalšími dezinformáciami, ale len a len tým, že začneme konečne hovoriť ľuďom čistú pravdu. Je to také jednoduché, a pritom pre mnohých stále nepredstaviteľné.

Väčšina tých, ktorí sa živia lovom konšpirátorov, sú len profesionálni propagandisti. Trolie farmy nevznikajú len v Rusku, ale aj na Západe, vrátane Slovenska. Taký portál infosecurity.sk nie je nič iné. Partia polovzdelaných študentov, ktorí sú za peniaze zo zahraničia schopní cielene pošpiniť nepohodlných ľudí bez akýchkoľvek dôkazov, by bola na smiech, keby sa o ňu neopierali štátne orgány.

Ich úlohou nie je odpovedať racionálnymi argumentmi na vecnú kritiku, na to nemajú intelektuálnu, ani morálnu kapacitu, ich úlohou je onálepkovať názor, ktorý je nepohodlný pre vládnucu triedu.

Takýmito praktikami sa však vyznačujú totalitárne režimy. Pripomenulo mi to výborný španielsky film Kým sa skončí vojna (2019), ktorý vykresľuje vzťah slávneho spisovateľa Miguela de Unamuna k diktatúre generála Franca. Vo frankistickom režime stačilo, aby vás niekto označil za slobodomurára a popravili vás bez súdu.

Dnes niektorým ľuďom stačí, aby vás označili za konšpirátora a skončili ste. Prestáva sa rozlišovať medzi odlišným názorom a cielenou dezinformáciou, pričom sa zužuje priestor pre slobodnú diskusiu. V takom režime nie je prioritou oponenta presvedčiť, ale umlčať.

Profesor Noam Chomsky už dávnejšie upozornil, že najšikovnejší spôsob, ako udržať ľudí pasívnych a poslušných, je na jednej strane striktne obmedziť spektrum prijateľných názorov, ale na strane druhej umožniť veľmi živú diskusiu v tomto spektre, ktorá budí zdanie plurality.

My všetci (ak to už nedokážu novinári) by sme sa teda mali pýtať, na aký účel budú používané takto vynakladané štátne peniaze. Aké metódy budú uplatňované pri odhaľovaní dezinformácií a konšpirácií a či sú tieto praktiky v súlade s pravidlami výrokovej logiky a vedeckých metód dokazovania. Inak budujeme len nový druh orwellovského režimu, ktorého následky môžu byť nedozerné.

Príspevok Eduard Chmelár: Umlčať alebo presvedčiť? zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Už rok žijeme v niekoľkých vlnách koronavírusovej pandémie a situácia na Slovensku sa neustále zhoršuje. Stali sme sa dokonca najhoršou krajinou v počte hospitalizácií a úmrtí na covid v pomere počtu obyvateľov.

Okrem nezvládnutého riadenia boja s pandémiou z úrovne vlády sa pohybujeme prakticky iba medzi masívnym testovaním a teraz aj očkovaním, ale medzi tým akoby neexistovala účinná prevencia ani liečba, pokrivkáva aj zisťovanie stavu imunity a protilátok v tele.  Ľudia úplne prirodzene hľadajú nejaké svetlo v tuneli.

Nikdy nezaškodí pozrieť sa aj okolo nás, ako tam riešia bok s koronou. V Čechách, kde je tiež zlá epidemická situácia, sa vedci zaoberajú  skúmaním pamäťových buniek  a vytváraním imunity v ľudskom tele po prekonaní covidu, ktorá na istý čas dokáže chrániť človeka pred ďalším napadnutím koronavírusom, čo je veľmi zaujímavá otázka aj v súvislosti s očkovaním a následným získaním imunity. Pozrite sa spolu s nami, o čo vlastne ide.

Doc. RNDr. Irena Koutná, Ph.D

Výskum pamäťovej T-bunkovej imunity

Česká vedkyňa doc. RNDr. Irena Koutná, Ph.D a jej tím vedcov z brnenského laboratória – Centra bunkového a tkanivového inžinierstva Fakultnej nemocnice u sv. Anny a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v decembri minulého roka ukončili prvú fázu pozoruhodnej klinickej štúdie testujúcej pamäťovú T-bunkovú imunitu pacientov, ktorí prekonali Covid-19.

Podľa vedúcej výskumu. doc. Ireny Koutnej majú pacienti po uzdravení dostatočné množstvo pamäťových buniek, ktoré ovplyvňujú priebeh ochorenia v prípade ďalšieho nakazenia.

Svoj výskum začali už v máji minulého roka. Štúdie sa zúčastnilo zhruba 100 účastníkov, medzi ktorými boli ľudia, ktorí Covid-19 už prekonali. Odborníci u nich testovali vzorky krvi na prítomnosť špecifických CD8+ a CD4+T lymfocitov vytvorených telom pre boj s vírusom SARS-CoV-2.

Po polroku odbery zopakovali a výsledky porovnali. Vo vzorkách krvi hľadali PAMÄŤOVÉ BUNKY, teda tzv. T lymfocyty, ktoré v boji s Covidom-19 nastupujú do prvej špecifickej OBRANNEJ LÍNIE  a zásadne ovplyvňujú, ako sa bude choroba vyvíjať.

Ako hovorí vedúca výskumu doc. Irena Koutná, výsledky sú povzbudzujúce. Všetci pacienti, ktorí Covid prekonali, preukázateľne majú EŠTE POL ROKA POTOM merateľnú a dobre definovateľnú populáciu pamäťových buniek, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v začatí cielenej imunitnej odpovede voči tomuto ochoreniu.

Ak sa s touto chorobou opakovane nestretávame, počty týchto buniek klesajú. Najskôr je ten pokles rýchlejší a potom sa spomaľuje. Avšak aj po tom pol roku je ich v tele ešte dosť na účinnú obranu proti tomuto vírusu

Potom, čo chorobu prekonáte a váš organizmus si vytvorí určitú populáciu týchto pamäťových buniek, tak ste minimálne rok a možno aj dlhšie chránení.

„To síce nutne neznamená, že vôbec neochoriete, ale váš organizmus si s tým vírusom pri ďalšom stretnutí rýchlo poradí,“

tvrdí docentka Koucká.

Množstvo T lymfocytov v tele

Množstvo tých správnych T lymfocytov v tele zisťovali z krvi pacienta tak, že najprv izolovali všetky T lymfocyty. Môžeme si ich predstaviť ako bunky, ktoré na sebe nesú rôzne kľúče. Ich úlohou je hľadať na povrchu buniek zámky, do ktorých zapadnú. Pokiaľ T lymfocyt- teda kľúč – do zámku zapadne, naštartuje sa celý rad procesov, ktoré v tele vedú k zlikvidovaniu infekcie.

A keď máte v tele dostatok kľúčov, potom je veľká šanca, že sa vírusu ubránite. Telo si potom schová pár týchto kľúčov do budúcna, aby ich v ďalšom prípadnom boji s vírusom mohlo rýchlo použiť. Preto hovoríme o PAMÄŤOVEJ IMUNITE.

„Pomáha nám pri tom prístroj – prietokový cytometer. V ňom sa nám doslova takáto bunka – T lymfocyt rozsvieti a my potom tieto svietiace bunky počítame, pričom priebeh choroby nemá vplyv na pamäťovú stopu,“

dodáva Koutná.

T lymfocyty

Nezáleží teda, či mal pacient ťažký alebo ľahký priebeh ochorenia, prípadne bol bezpríznakový. Záleží od toho, ako sa ten ktorý organizmus s vírusovou dávkou vysporiadal. SARS-CoV-2 preniká do organizmu cez sliznice. T lymfocyty sa vytvoria, až keď vírus prenikne do buniek a začne meniť ich zámky na povrchu.

Potom už záleží na tom, ako rýchlo sa k napadnutej bunke dostane prvý kľúč, ktorý zapadne. Pri prvom stretnutí s vírusom to môže trvať trochu dlhšie. Ale keď sa organizmus s vírusom stretne druhýkrát, tretíkrát, kľúče už sú – ako sme ukázali v našom výskume – v tele pripravené. To je ten pacient, ktorý nám na cytometri najviac svieti.

„To však ale neznamená, že najviac „svietiaci človek“ je najviac chorý. Väčšina tých vzoriek, ktoré sme teraz mali k dispozícii z druhej vlny, nám ukázala, že aj u ľudí s veľmi ľahkým priebehom, či dokonca aj u bezpríznakových sa bunková imunita vytvorila a zostala. S vekom imunitný systém slabne. Slabne nám ako slizničná imunita, tak aj tá T bunková,“

vysvetľuje Irena Koutná.

Prienik vírusu do organizmu

Takže vírus vo všeobecnosti má ľahší prienik do organizmu starších ľudí. Ale napríklad keby sme si vzali vzorku ľudí medzi 30 a 60 rokmi, potom z faktoru veku sa jednoznačný záver urobiť nedá. U ľudí v tomto vekovom rozmedzí záleží na ich kondícii a celkovom stave.

Pokiaľ máte tridsiatnika, ktorý sa nehýbe, má nadváhu, sedavé zamestnanie a napcháva sa pri tom nezdravým jedlom, tak môže mať horší priebeh než vyšportovaný šesťdesiatnik s kvalitným životným štýlom. Samozrejme po šesťdesiatke už je ten pokles funkcie imunitného systému značný.

„Protilátky nám u účastníkov meralo partnerské laboratórium. A zistili sme, že väčšina z účastníkov nášho výskumu nemala po dlhšej dobe v krvi merateľnú hladinu protilátok. Zhruba po troch mesiacoch im klesli,“

pokračuje Koutná.

Organizmus si protilátky vždy trochu vytvorí, ale ak tam bola masívna odpoveď už na T lymfocytnej bunkovej línii obrany – to znamená organizmus boj s vírusom vyhral už na tomto fronte, potom je preň zbytočné, aby si tvoril vysoké hladiny protilátok.

To je dôvod, prečo mnoho ľudí merateľné protilátky po prekonaní choroby vôbec nemá. Skrátka pre vysoké percento ľudí je priebeh ochorenia tak ľahký, že pre telo nemá zmysel sa ním ďalej zaoberať, ak je kľúčov v tele dosť.

A v brnenských laboratóriách zistili, že všetci pacienti, ktorých vyšetrovali, kľúče majú. Takže sa pri ďalšom ochorení ich organizmus veľmi pravdepodobne ubráni aj bez prítomných protilátok, ale hlavne si rýchlo môžu vytvoriť nové, pretože proti vírusu aktivované CD4+ T lymfocyty okrem iného stimulujú B lymfocyty k produkcii špecifických protilátok.

Nesmieme zabúdať, že každý z nás už nejaký koronavírus mohol niekedy stretnúť, hoci nie v tak agresívnej podobe. Takže pre telo tento vírus nie je úplne neznámy.

Obrana organizmu po prekonaní covidu

U človeka, ktorý už chorobu prekonal, sa nachádza vo vzorke merateľné množstvo svietiacich kľúčov. Ale ani u niektorých, ktorí chorobu ešte neprekonali, nemožno povedať, že by im vo vzorke nesvietilo vôbec nič. Aj u nich sa nachádza mikropopulácia obranných lymfocytov. Hovorí sa tomu SKRÍŽENÁ REAKTIVITA. Znamená to, že v minulosti sa takýto človek stretol síce s iným, ale podobným typom vírusu.

„Mali sme tam ľudí, ktorí nám hovorili, manžel to mal, deti to mali, v kancelárii to lietalo a ja stále nič. Je možné, že organizmus si u týchto ľudí spomenul na podobného nepriateľa, a teda SARS-CoV-2 zlikvidoval už hneď na sliznici a nedovolil mu vôbec, aby sa dostal ďalej do dýchacích ciest. Takí ľudia paradoxne nemajú ani protilátky, dokonca ani väčší počet svietiacich kľúčov, a napriek tomu ich imunitný systém zafungoval dokonale,“

potvrdzuje docentka.

Pamäťová imunita

Druhou možnosťou je, že parter, ktorý chorobu „priniesol“ domov, postupne každý deň dávkoval svojej partnerke malé množstvo vírusových častíc, a tak došlo k vybudovaniu silnej slizničnej imunity na báze IgA protilátok a človek neochorel. A hlavne nedošlo k prieniku do organizmu, teda sa nevytvorili ani pamäťové T lymfocyty.

Ak sa s vírusom opakovane stretávate, tak sa váš imunitný systém vždy znovu nabudí. Ak sa s vírusom nestretávate, imunita klesá nadol a organizmus naň postupne zabudne. To platí pri všetkých infekčných ochoreniach.

Základné imunologické pravidlo znie, že netrénovaný imunitný systém je pomalý a lenivý imunitný systém.

Vírusy, ktoré poznáme, nám pomáhajú náš imunitný systém trénovať. Dokonca aj proti tomu, čo potenciálne ešte príde a čo ešte nepoznáme. Koutná verí, že predsa len vírusy medzi nami nejaké kolujú, možno sa len nestretávame s tak veľkou vírusovou záťažou a náš imunitný systém za jeden rok nezakrpatie.

Tí, ktorí vedia, že chorobu prekonali, očkovanie aktuálne nepotrebujú. Dokonca aj tí, ktorí ju prekonali mierne alebo bezpríznakovo. Tí, čo tvrdia opak, by svoje tvrdenie mali podložiť nejakými faktami.

Testy na pamäťové bunky

Podľa doc. Ireny Koutnej by sa takéto testy na pamäťové bunky dali robiť aj v krajských nemocniciach, ktoré sú vybavené prietokovými cytometami. Boli by schopní zacvičiť laboratóriá v priebehu 2 dní. Navyše ich nemeckí partneri im dodávajú potrebné vzorky vírusov v kitoch, s ktorými sa veľmi ľahko pracuje.

Zo strany občanov je v Čechách obrovský záujem o tieto testy, nie však zo strany epidemiológov. Test by momentálne vyšiel zhruba na 162 €. Avšak klinické štúdie sú hotové a teda pripravené na schválenie ŠUKL v Čechách. U nás na Slovensku by sme mali ľuďom po preconaní covidu robiť aspoň testy na imunitu, keď sa nezameriavame na účinnú prevenciu a liečbu

Pani doc. Koutná smutne dodáva:

„V rámci EÚ je tá politika viac menej jednotná, teda že bunková imunita nie je to, čo by nás nejako malo zaujímať. Podľa kolegov z Nemecka by sa táto metóda musela viac automatizovať a zlacniť, aby mohla byť rutinne používaná. Avšak napríklad v Nemecku tieto testy niektoré laboratóriá ponúkajú, hoci ani tam to nie je štátom hradené. Trend je všetkých naočkovať a mať pomyselný pokoj.“

V súčasnosti tento prieskumný tým odborníkov plánuje sledovať pacientov po prípadnom očkovaní zhruba na vzorke 30 dobrovoľníkov, ktorým plánujú odobrať vzorky krvi pred a po očkovaní. Budú tak zisťovať, ako na vakcínu zareaguje ich T bunková imunita.

Príspevok Doc. Irena Koutná: Imunita po prekonaní covidu by mohla vydržať aj rok! zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.

Za stredu pribudlo na Slovensku 2 438 nových prípadov s pozitívnym výsledkom na prítomnosť COVID-19 testovaných PCR testami. V našom Banskobystrickom kraji to bolo 332 prípadov. Laboratóriá počas víkendu vyšetrili 10 958 odobratých vzoriek. Od 6. marca 2020 máme na Slovensku 300 775 pozitívne testovaných na koronavírus  a 6 859 úmrtí (oficiálne pribudlo 84 nových úmrtí), pričom sa celkom laboratórnymi testami testovalo doposiaľ 2 009 936 ľudí.

24. februára 2021 ( nových prípadov)

V Banskobystrickom kraji zaevidovali v stredu 332  nových prípadov pozitívne testovaného človeka (doteraz v BBSK celkom 28 639 prípadov). V ďalších krajoch to vyzeralo takto: Bratislavský kraj 217 (36 466), Košický kraj 263 (39 416), Nitriansky kraj 125 (33 623), Prešovský kraj 328 (44 151), Trenčiansky kraj 427 (40 369), Trnavský kraj 407 (36 347) a Žilinský kraj 339 (41 764). Je medzi nimi 1 169 mužov a 1 269 žien.

V jednotlivých okresoch Banskobystrického kraja boli výsledky pozitívnych PCR testov nasledovné: Rimavská Sobota 67, Banská Bystrica 63, Veľký Krtíš 36, Brezno 32, Lučenec 32, Zvolen 31, Revúca 18, Žiar nad Hronom 18, Žarnovica 12, Detva 10, Poltár 8, Krupina 3 a Banská Štiavnica 2 prípady.

Počet úmrtí pacientov s pozitívnym testom na COVID-19 je oficiálne na čísle 6 859. Pribudlo 84 nových prípadov úmrtia.

Hospitalizovaných je 3 873 pacientov, s potvrdeným ochorením  COVID-19 je 3 654, na JIS leží 300 pacientov a na pľúcnej ventilácii 352. Sedemdňový kĺzavý medián je na čísle 2 333. Podiel pozitívnych vzoriek zo všetkých otestovaných PCR testami za stredu dosiahol 22,25 percenta.

Podľa zverejnených údajov NZCI za utorok pribudlo 113 306 Ag testov, z toho bolo 2 464 pozitívnych. Celkom sa od 13. októbra 2020  vykonalo 12 142 216 Ag testov, z toho bolo 270 116 pozitívnych. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že k 25. februáru 2021 bolo proti COVID-19 zaočkovaných prvou dávkou 286 408 osôb, druhú dávku dostalo 108 382 ľudí.

V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici evidujú k 25. februáru 111 pacientov s ochorením COVID-19, z toho je 15 na pľúcnej ventilácii. Okrem toho je 31 pozitívne testovaných zdravotníkov, pričom 6 sú v karanténe. Doposiaľ v Rooseveltke zaočkovali 15 142 osôb prvou dávkou a 7 802 druhou dávkou vakcíny.

Príspevok Aktuálny prehľad pacientov s covidom na Slovensku (streda +2 438 prípadov a 84 úmrtí) zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.