Stretávam sa s týmto javom aj v diskusiách na stránkach nášho portálu, najmä v poslednej dobe protestov „slušných“ ľudí proti súčasnej vláde po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kto je zo Smeru, stáva sa nepriateľom štátu, kto nedajbože vyzdvihne počin nejakého vládneho politika trebárs aj z Banskej Bystrice, je „neslušný“. Zvláštne.
Od 21. februára 2018, kedy došlo k brutálnej vražde dvoch mladých ľudí, uplynulo dosť času, aby sa vyjasnili pozície. Obmenila sa vláda s dvomi Bystričanmi – premiérom Petrom Pellegrinim a ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou, ktorá má dostatočnú podporu v slovenskom parlamente. Po verejnom tlaku prichádzajú zmeny aj v polícii a ďalších štátnych inštitúciách.
Postupne opadávajú emócie, slabnú protesty „slušných“ ľudí proti „neslušným“, aj keď v niektorých protivládne naladených médiách neprestáva hon na vládnych politikov. Ušlo sa i novému premiérovi a ministerke kultúry, na ktorých útočili aj niektorí Bystričania na námestiach. Rovnako sa útočilo aj na náš portál, keď sme si dovolili postaviť sa za nich. Jednoducho preto, lebo ich poznáme dlhé roky, obaja sú čestní ľudia, svedomite si vykonávajúci svoju prácu aj pre Banskú Bystricu.
Samozrejme že v tejto vypätej dobe sme si to zlízli od sympatizantov opozície a nepriateľov Smeru, ale priznám sa, že mi je to úplne jedno. Vždy som otvorene hovoril svoje názory a so svojou kožou na trh idem aj teraz. Kto Čo si čo o mne myslí, je jeho problém, nie môj. Napokon je demokracia a tá je o permanentnej diskusii či výmene názorov pre a proti.
Neviem, prečo by som sa mal ostýchať .postaviť za Petra Pellegriniho či Ľubicu Laššákovú, keď sa na nich zvezie účelová mediálna spŕška kritiky a útokov zo strany bratislavských novinárov či umelcov.
Tak isto sa postavím za primátora Jána Noska proti politicky motivovaným útokom jeho súperov, lebo si ho vážim ako človeka, rovnako ako jeho prácu pre mesto a občanov. Takto sme stáli za Jánom Lunterom v jeho súboji o post bystrického župana proti Marianovi Kotlebovi, za čo sme si vyslúžili útoky kotlebovcov a nepriateľov nového župana. Ale stálo to za to, aj keď po voľbách možno všetko neklape tak, ako by malo.
Samozrejme že takéto otvorené mediálne postoje vyvolávajú negatívne reakcie tých Bystričanov, ktorí stoja na opozičnom brehu a zvyknú svoje nepriateľské postoje hlasito dávať najavo. Na druhej strane je mlčiaca väčšina, ktorá sa síce neohlasuje tak často, ale je tu.
Stalo sa takmer pravidlom, že keď sa niekto predsa len pozitívne prejaví v prospech vládnych politikov a ich činov, hneď je označený za „Smeráka“ a mediálne odsúdený „slušnými“ ľuďmi, často sa skrývajúcimi za falošné profily. Takúto nálepku získal aj náš portál, ale čo s tým narobíte? Jednoducho psy štekajú, karavána ide ďalej.
Politické nálepkovanie sa u nás stalo módou nespokojných. Ale inak to v týchto pomeroch, keď politika sa spája s nenávisťou voči opačne zmýšľajúcim ľuďom, asi nejde. Treba to brať ako fakt, ale zároveň sa nebáť otvorene hlásať svoje názory aj proti prúdu, ktorý je aktuálne v kurze. Kto dokáže dovidieť až za roh a má aký taký nadhľad, nepodľahne kriku ulice a nezostane v pozícii „kam vietor tam plášť“. Pravda, k tomu treba mať nejaké životné skúsenosti a dokázať pozitívne myslieť…
Tak či onak, mnohí z nás naozaj zostávame tí istí, ako po novembri ´89, ibaže život okolo nás sa dynamicky hýbe a pohľad na nás sa stáva relatívnym pod vplyvom aktuálneho politického diania. Platí však, že Fico nie je Mečiar, Sulík s Matovičom nie sú Dzurinda s Miklošom, ani Remišová nie je Radičová. Politici prichádzajú a odchádzajú, nerozumiem, prečo sa kvôli politike často prestanú rozprávať kamaráti, viaceré politické diskusie končia nepriateľsky. Po čase prídeme na to, že život sa skladá aj z niečoho iného, ako je politika, tak prečo stáť na barikádach a chŕliť na seba oheň so sírou?
Faktom je, že po spoločenských a politických turbulenciách posledných mesiacov sa situácia na Slovensku postupne upokojila. Niektoré médiá sa v politickom boji proti vládnej koalícii budú snažiť ďalej nahrádzať súčasnú neschopnú opozíciu i prezidenta, ktorý sa rozhodol ďalej nekandidovať. Na rok nás čakajú prezidentské voľby a do Európskeho parlamentu, v roku 2020 parlamentné, takže ešte bude rušno.
Bystričania si zasa užijú politický boj pred novembrovými komunálnymi voľbami a dá sa predpokladať, že mediálne to bude kópia toho, čo sa deje na celoštátnej úrovni, s preferovaním nestraníkov vydávajúcich sa za „nezávislých a občianskych“. Opäť bude stáť Bystričan proti Bystričanovi.
Napokon už to začalo. Objavujú sa prvé mená kandidátov, ktorí prichádzajú aj s kritikou súčasného primátora a väčšinovej koalície poslancov, hoci Ján Nosko svoju opätovnú kandidatúru ešte neoznámil. Až keď to urobí, vyjasní sa v meste pod Urpínom situácia aj okolo politickej podpory vládnych a opozičných strán.
Všeobecne sa očakáva veľký počet nestraníckych kandidátov, čo umožňuje väčšinový volebný systém na komunálnej úrovni. Takže bude v Bystrici ešte veselo…
Príspevok Keď je politika zažratá až pod kožu a Bystričan nepozná Bystričana zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.
