Najväčšie banskobystrické sídlisko Sásová má bohatú históriu. Mnohí Banskobystričania považujú sídlisko Sásová za nové a moderné. Pozemky, na ktorých stojí, však už v 13. storočí patrili k panským majetkom prvého banskobystrického richtára Ondreja.
„Tieto pozemky zdedil jeho syn Mikuláš, ktorého prezývali Sas. Podľa tejto prezývky dostala meno dedina Sásová, či správnejšie by to malo znieť Sasova dedina. Teda nie podľa toho, že tam žil nemecký kmeň Sasov,“
hovorí historik Marcel Pecník
Sásová sa v minulosti uvádzala aj pod názvom Svätý Anton, podľa patrocínia tamojšieho starobylého gotického kostolíka zasvätenému tomuto svätcovi, ktorý tu stojí dodnes. Kostol považovali v stredoveku mnohí učenci za prvý v Banskej Bystrici. S určitosťou to môže potvrdiť len archeologický výskum.
„Legenda hovorí, že ľudia kostolík postavili za peniaze, ktoré vyhrabala sviňa na tom mieste,“
vysvetľuje s úsmevom historik Vladimír Sklenka.
Zo Sásovej sa ešte v 14. storočí vydelila susedná dedina Rudlová, ktorá dostala pomenovanie podľa banskobystrického richtára a mešťana Rudolfa. Ten získal toto územie svadbou s dcérou Mikuláša Sasa Alžbetou. Rudlová bola vybudovaná v strmom svahu kopca Bánoš – dodnes sa tam nachádza najstrmšia ulica v Banskej Bystrici.
V roku 1966 boli obce Sásová a Rudlová pričlenené k mestu Banská Bystrica a stali sa jeho súčasťou. Na začiatku 70 – tych 20. storočia začala výstavba najväčšieho banskobystrického sídliska. Výstavba pokračovala v 80-tych až do 90-tych rokov 20. storočia.
Sídlisko sa stavalo na pozemkoch obidvoch pričlenených obcí a nieslo pôvodne názov „sídlisko Rudlová-Sásová“, používala sa aj skratka sídlisko „RuSa“. Neskôr malo mať oficiálny názov „sídlisko Osloboditeľov“.
„Názov sa však neujal a postupne sa pre sídlisko začalo používať pomenovanie Sásová. V skutočnosti však dve tretiny sídliska boli postavené v Rudlovej,“
dodáva Vladimír Sklenka.
V súčasnosti patrí sídlisko Sásová s vyše 20 tisíc obyvateľmi medzi najmodernejšie. A už len málokto vie, že pôvodne toto sídlisko nemalo stáť pri dedine Sásová, ale sa malo budovať za sídliskom Radvaň smerom na Zvolen.
Už vtedy sa objavila idea prepojenia dvoch najväčších miest v tomto regióne Banskej Bystrice a Zvolena, popri Bratislave, Košiciach tak vytvorenia tretej veľkej metropoly v rámci Slovenska.
Historici Marcel Pecník a Vladimír Sklenka s kolektívom o tejto časti Banskej Bystrice vydali v roku 2010 monografiu s názvom „Sásová a Rudlová“. Čitatelia sa z nej dozvedia, ako sa menil tento priestor počas stoviek rokov.
Príspevok Historici odhalili tajomstvá sásovského sídliska aj pôvod jeho názvu zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - spoločnosť.