Carpathian wildlife society – Spoločnosť pre karpatskú zver v spolupráci s nórskymi partnermi Naturfernvorbundet i Hedmark a IMSA Knowledge Company zorganizovali v Banskej Bystrici odborný seminár na tému ,,Veľké šelmy, ľudia a korisť: interakcie a riešenie konfliktov“.
Nórske a slovenské skúsenosti
Podľa nórskych odborníkov ľudia na ich vidieku majú dnes veľmi negatívny postoj k veľkým šelmám ako sú medvede, vlci a rysy, ktoré sa sem vrátili a miestni ľudia si na tieto zvieratá nevedia zvyknúť. Iná situácia je na Slovensku, kde naši ľudia roky s nimi žijú v symbióze.
Tú v poslednej dobe miestami narúšajú medvedie jedince, ktoré sa dostávajú blízko k obydliam. Preto od konca roka 2014 existuje zásahový tím a horúca linka pre obce a mestá, kde sa nečakane vyskytnú medvede.
Počty šeliem na Slovensku sa zvyšujú
Predseda Spoločnosti pre karpatskú zver Slavomír Finďo tvrdí, že počet veľkých šeliem sa u nás oproti minulosti zvýšil. Dôvodom je fakt, že v lesoch žije viac voľne žijúcich jeleňov, srnčej zveri a diviakov, ktoré sú potravou týchto predátorov. Narastajú škody spôsobené vlkmi na ovciach, ktorých ročne zabijú cca 350 kusov. Medvede narobia škody na včelstvách a obilných poliach
„Tieto materiálne škody na Slovensku, ktoré zasahujú predovšetkým lokálnych farmárov, sú však v porovnaní s európskym priemerom oveľa nižšie. Šelmy sú aj u nás problém, ale z hľadiska materiálnych škôd len čiastočným,“
uviedol pre TASR Slavomír Finďo.
Ďalej dodal:
„Treba si uvedomiť, že ak sa medveď, najmä menšie dospievajúce jedince, dostanú blízko domov, môže to byť aj preto, že ho z teritória vytlačili veľké samce v rámci sociálnych konfliktov v medvedej populácii. Idú tiež za potravou, keďže v lese nemajú dostatok bukvíc a žaluďov, ale v ovocných sadoch je teraz veľa jabĺk, hrušiek a sliviek.”
Ochranári a poľovníci
Podľa odborníka naším problémom nie vzťah medzi ľuďmi a šelmami, ale medzi ochranármi a poľovníkmi, ktorí majú diametrálne odlišné názory na starostlivosť o veľké šelmy:
„Upozorňujú na to aj nórski sociológovia na základe výskumu. U nás sa dostávajú do konfliktu dve skupiny ľudí, ktorí bez ohľadu na to, či sú u nás šelmy problémom alebo nie, bojujú proti sebe často neadekvátnym spôsobom. Musia si sadnúť za stôl, ustúpiť z emotívnej úrovne a dohodnúť sa, ako to bude ďalej so šelmami.“
Začiatkom 20. storočia hrozilo medveďom u nás vyhynutie. Na území Slovenska ich bolo iba 30-40 kusov. Od roku 1932 začal byť medveď chránený a odvtedy počet týchto šeliem zvyšuje. Posledných 25 rokov ich však tak výrazne nepribúda, medvede si skôr rozšírili svoje teritórium. Vyskytujú sa najmä v stredoslovenské pohoriach Poľany, Tatier a Fatry.
Plán starostlivosti o šelmy
So šelmami majú skúsenosti aj pracovníci banskobystrických Mestských lesov. Medvede nemajú nepriateľov a v posledných rokoch sa čoraz viac rozmnožujú. Keďže prírodnej potravy pre nich je v lese z rôznych dôvodov málo, musia ich lesníci denne prikrmovať. Je to suchý chlieb a pečivo, ovocie alebo kukurica, zberá sa seno z pokosených lesných lúk. Niektoré jedince pri hľadaní potravy zablúdia aj do dediny ku kontajnerom s odpadkami alebo hľadajú včelie úle. Strácajú plachosť a vtedy môžu ohroziť ľudí.
Vlk a rys boli u nás najviac ohrozené do roku 1975, kedy začali byť chránené. Dovtedy sa pri ich zabíjaní používali drastické metódy – vyberanie mláďat z brlohov, jedy alebo pasce. V súčasnosti je najväčší výskyt týchto šeliem na severovýchode Slovenska, v Prešovskom kraji a pohraničnej oblasti s Poľskom.
Napriek tomu, že niektoré skupiny ľudí u nás chcú šelmy skôr chrániť a iné viac loviť, Štátna ochrana prírody a Ministerstvo životného prostredia SR pripravujú plány starostlivosti o medveďa, vlka a rysa tak, aby s nimi boli spokojné obe strany. Práve k tomu mal prispieť aj banskobystrický seminár ,,Veľké šelmy, ľudia a korisť: interakcie a riešenie konfliktov“.
Príspevok Ako žiť so šelmami v našich lesoch zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - spoločnosť.