Banskobystrický chodec Matej Tóth v sobotu na Dudinskej päťdesiatke vyslal jasný signál súperom, aby ho pred tokijskou olympiádou ešte neodpisovali. Nielenže poľahky splnil olympijský limit 3:50 h a v sapporskej päťdesiatke v rámci OH v Tokiu bude môcť obhajovať zlato z Ria, ale časom 3:41:15 h výrazne zlepšil aj najlepší tohtoročný svetový výkon. Stal sa prvým slovenským atlétom, ktorý sa kvalifikoval na o rok odložené LOH 2020. Oficiálny web Slovenského atletického zväzu (SAZ) atletika.sk urobil s našim chodcom žijúcim v meste pod Urpínom v službách armádnej Dukly rozhovor, z ktorého vyberáme:
Matej, ako sa vám kráčalo v netradičnej komornej atmosfére? Nechýbali vám diváci, ktorí rok čo rok vytvárajú v Dudinciach chodcom skvelú atmosféru?
„Samozrejme, zažili sme čosi celkom iné ako v minulosti. Navyše, už je október, a keď sme prichádzali ráno na štart, bola ešte tma, a keďže sa k tomu pridružila i hmla, vyzeralo to dosť pochmúrne. Napokon však aj tých pár ľudí, ktorí sa nachádzali okolo trate – organizátori, rozhodcovia i zopár domácich, ktorí išli s nákupom z obchodu a pristavili sa na chvíľu, vytvorili peknú atmosféru a vôbec som si neuvedomil, že súťažíme v čase zákazu vychádzania.“
Keď porovnáte svoje štyri triumfy v Dudinciach v rokoch 2011, 2015, 2018 a 2020, čím bolo štvrtý špecifický či výnimočný?
„Bol asi jeden z najľahších, dianie na trati som mal úplne pod kontrolou. Tieto preteky boli zvláštne už len tým, že sme sa vôbec mohli postaviť na štart. To bolo prvé víťazstvo a patrilo všetkým, čo sa zaslúžili o to, že Dudinská päťdesiatka uskutočnila. Práve nad tým, či bude alebo nie, visel podľa mňa oveľa väčší otáznik ako nad tým, či splním olympijský limit. V minulosti bola samozrejmosť, že v predposlednú marcovú sobotu sa v Dudinciach postavíme na štart a ukážeme svetu, čo sme natrénovali. V tomto roku však ani náhodou…“
Keď si niekedy v budúcnosti spomeniete na Dudince 2020, čo vám napadne ako prvé?
„Jednoznačne na okolnosti, za ktorých sa preteky uskutočnili – že pre koronavírusovú pandémiu sme súťažili na jeseň a nie na jar, a že do poslednej chvíle boli aj októbrový termín ohrozený. Tridsať hodín pred štartom bola šanca, vzhľadom na najnovšie protiepidemiologické opatrenia, možno len päťdesiat ku päťdesiat, že v sobotu ráno odštartujeme. Zrušenie, presun, neistota – tieto slová nás sprevádzali celou tohtoročnou Dudinskou päťdesiatkou. Pamätať si však určite budem aj svoj skvelý výkon, že som zabojoval a prinieslo to vytúžené ovocie.“
Na štart ste nastúpil so základným cieľom vybojovať si miestenku na tokijskú olympiádu. Keď ste zistili, že sa vám ide dobre, menili ste v hlave postupne svoj cieľ?
„Vedel som, že mám natrénované na lepší výkon ako bol limit 3:50 h. V súčasnej situácii však bolo jeho splnenie hlavný a jediný cieľ. Vedel som, že môžem ísť uvoľnene, bez stresu, nemusím sledovať súperov a preteky si môžem užiť. O to som sa snažil celý čas. Na 30. kilometri som už vedel, že mám cieľ na dosah. Stačilo mi absolvovať zvyšných 20 kilometrov za 1:36 h a ak ma nepostihne nečakaný zdravotný problém, už asi neexistuje žiadna neprekonateľná prekážka, ktorá by prekazila moje úsilie splniť limit. Od 30. kilometra som si preteky ešte viac užíval. Povedal som si: idem si zasúťažiť a pokúsim sa predviesť nejaký kvalitný výkon. Žiadny ďalší konkrétny cieľ som však nemal. V závere sa ešte črtala možnosť dostať sa pod 3:41 h, ale v ostrých zákrutách som nechcel riskovať zranenie či kŕč. Nestálo to za to.“
Aký bol posledný deň pred pretekmi? Nelomcovala vami tréma, spali ste dobre? Predsa len, päťdesiatku ste išli po viac ako ročnej pauze…
„Možno vás prekvapím, ale cítil som sa úplne v pohode. Aj vo štvrtok, keď sme nevedeli, aké opatrenia vláda chystá, a či organizátori nebudú musieť zrušiť preteky, som bol naladený optimisticky. Veril som, že sa Dudinská päťdesiatka uskutoční. Ak by ju zrušili, nič by sa nedialo. Taký je život, išlo by sa ďalej. Určite by som neuvažoval o konci kariéry. Bol som nad vecou, nepripúšťal som si tlak, moja myseľ bola čistá a jasná. Večer pred pretekmi som zaspal úplne bez problémov.“
Stali ste sa prvým slovenským atlétom, ktorý sa kvalifikoval na budúcoročné olympijské hry do Tokia. Veríte, že v chodeckých pretekoch na 50 km, ktoré sa uskutočnia v Sappore, sa popri vás predstavia aj iní slovenskí reprezentanti?
„Som presvedčený, že áno! Viem, čo chalani natrénovali. Mišo Morvay i ďalší majú na to, aby získali miestenku. Limit je síce asi nad ich možnosti, ale verím, že vďaka rebríčkovému postaveniu sa niekto na olympiádu dostane a nebudem na štarte stáť ako jediný Slovák.“
Čo budete robiť v najbližších dňoch a týždňoch? Aký dlhý oddych plánujete?
„Ďalší program sme si s trénerom Maťom Spišiakom ešte neplánovali do detailov. Totálny oddych s vyloženými nohami však v mojom prípade neprichádza do úvahy. Ak si aj trochu oddýchnem, tak aktívne, napríklad na bicykli. Pravda, ak to opatrenia a počasie umožnia. Chcel som ísť do kúpeľov, ale momentálne to asi nebude možné, preto nahradím tento pobyt kvalitnou regeneráciou vo VŠC Dukla. Predpokladám, že do serióznej prípravy sa pustím znova v závere novembra. Teraz, samozrejme, ma nič netlačí, nemusím byť hneď na jar v top forme. Či zaradíme do plánu sústredenie v teple niekde v zahraničí, to tiež netuším. Všetko je otvorené, plánovať v súčasnosti čokoľvek nemá význam. Uvidíme podľa možností a platných opatrení. Ak by sme ostali doma, určite využijem hypoxický stan. Teraz bude dôležité v zime v pohode natrénovať, čo sa dá, a keď to bude nutné, trochu zabrať. No a potom si na jar zrejme otestujem formu na kratších súťažných vzdialenostiach.“
Príspevok Matej Tóth: Víťazstvo bolo, že som sa vôbec mohol postaviť v Dudinciach na štart zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.