6. a 9. augusta 1945 boli prvýkrát v boji aktívne použité atómové zbrane. Kým v lete 1945 už vládol takmer na celom svete mier, 2. svetová vojna ešte pokračovala v Tichomorí s nepoddajným Japonskom.
Projekt Manhattan
Cieľom amerického projektu, na ktorom participovali aj Veľká Británia s Kanadou, bolo vyvinúť atómovú bombu Jedným z podnetov pre výskum bol tzv. Einsteinov – Szilárdov list podpísaný Albertom Einsteinom a napísaný niekoľkými európskymi fyzikmi. Tí uvádzali, že nacistické Nemecko by mohlo skúmať využitie jadrového štiepenia pre vytvorenie atómovej bomby, preto by USA mali začať vlastný výskum.
Vedecký tím viedol známy fyzik Robert J. Oppenheimer, ktorý je označovaný za otca atómovej bomby. Vedúcim projektu bol generál Leslie R. Groves. Prvý jadrový test sa konal 16. júla 1945 v blízkosti mesta Almogordo (Nové Mexiko) pod dohľadom zástupcu generála Grovsa – brigádneho generála Thomasa Farrella. Oppenheimer dal testu krycí názov Trinity. Cesta k použitiu jadrovej zbrane bola voľná.
Hirošima
26. júla 1945 Spojenci na čele s americkým prezidentom Harry Trumanom vydali Postupimskú deklaráciu, ktorá popisovala podmienky kapitulácie Japonska. Bolo to ultimátum a v prípade jeho nerešpektovania by Spojenci podnikli útok, ktorý bude viesť k nevyhnutnému a úplnému zničeniu japonských ozbrojených síl, ale aj k devastácii krajiny.
Japonsko ústami premiéra Kantara Suzukiho vyhlásilo, že Postupimskú deklaráciu bude ignorovať. Cisár Hirohito nevyvinul žiadne úsilie pre zmenu názorovej pozície japonskej vlády. Hirošima bola počas vojny mestom s vojenským aj priemyselným významom. V čase útoku mala 340-350 tisíc obyvateľov. V noci o 2:45 odštartoval bombardér B-29 s prezývkou Enola Gay z tichomorského ostrova Tinian.
Nad ostrovom Iwo Jima sa spojil s ďalšími dvoma bombardérmi, s ktorými vytvoril formáciu a zamieril smerom na ostrov Šikoku. O 6:40 začal bombardér stúpať z výšky 3.000 metrov na 10.000 metrov. Z tejto výšky mala byť zhodená atómová bomba. O 8:00 zachytili japonské pozorovacie stanice Enola Gay na ceste k Hirošime. Vyhlásili letecký poplach, ale zároveň oznámili, že ide pravdepodobne len o prieskumný let. O 8:15 sa atómová bomba „Little Boy“ (Malý chlapec) po vypustení ocitla vo výške 580 metrov nad povrchom zeme. Jej dĺžka bola 3 m, priemer 0,71 m a hmotnosť 4.500 kg. Prístroje zapojili roznecovacie systémy jadrových náloží, čo okamžite vyvolalo reťazovú reakciu. V Hirošime zahynulo okolo 240.000 ľudí (vrátane úmrtí až po výbuchu následkom ožiarenia). Odhaduje sa, že ďalších 163.000 bolo zranených.
Lietadlo Enoga Gay sa na základňu vrátilo o 14:58, čiže po 12 hodinách a 13 minútach od štartu, prekonalo vzdialenosť 4.500 km. Tokiu trvalo pomerne dlho, kým si uvedomili, k útoku akého rozsahu došlo. Keďže v tej dobe zbraň podobného rozsahu nebola známa a v Hirošime sa ani nenachádzal žiadny významný sklad zbraní, ktorý by mohol explodovať, všeobecne sa v Tokiu predpokladalo, že ide len o fámy.
Na prieskumný let bol vyslaný mladý dôstojník generálneho štábu, ktorý už takmer 160 km od Hirošimy spolu s pilotom videli veľký oblak dymu. Po prílete krúžili nad mestom. 8. augusta na základe vysielania Tokijského rádia opisovali skazu, ktorú priniesla atómová bomba: „Prakticky všetky živé veci, zvieratá aj ľudské bytosti boli vyhladené”.
Zaujímavosťou je, že v epicentre výbuchu sa zachovala prakticky len jedna budova, ktorú navrhol český staviteľ Ján Letzel. Zrúcanina známa pod názvom Atómový dóm, alebo aj pamätník mieru stojí dodnes a bola zaradení do katalógu svetového dedičstva UNESCO.
Nagasaki
Žiaľ ani prvý jadrový útok neprinútil Japonsko ku kapitulácii. Vedenie japonskej cisárskej armády pripravovalo vyhlásenie stanného práva, aby zabránilo mierovým snahám. Zodpovednosť za načasovanie druhého bombového útoku prevzal plukovník Tibbets. Ten bol pôvodne plánovaný na 11. august, ale predpoveď hovorila o zhoršení počasia, preto sa útok presunul o dva dni skôr. Nagasaki bolo jedným z najväčších námorných prístavov v južnom Japonsku a malo veľký vojenský význam vďaka rozsahu priemyselnej výroby, munície, lodí a vojenskej techniky.
Pred svitaním 9. augusta odštartoval podobne z letiska Tinian bombardér B-29 Superfortress s prezývkou Bockscar. Na palube lietadla bola umiestnená aj takmer 5 tonová plutóniová bomba. Informácie o počasí získavala posádka od dvoch prieskumných lietadiel, ktoré vzlietli ešte predtým. Jedno prieskumné lietadlo letelo smerom na Kokuru a druhé nabralo kurz na náhradný cieľ.
Posádka bombardéra mala rozkaz previesť bombardovanie vizuálne a keďže nad hlavným cieľom bola pomerne veľká oblačnosť, zamierili na Nagasaki. Bomba s krycím názvom „Fat Man“ (Tučniak) bola zhodená na toto mesto o 11:01. Jej dĺžka bola 2,34 m, priemer 1,52 m a hmotnosť 4.630 kg. Lietadlo Bockscar sa vrátilo na Tinian s jedným medzipristátím na Okinawe. V Nagasaki zomrelo okamžite po výbuchu 73.000 ľudí, ďalších 23.000 ich zahynulo po následkoch výbuchu. Celkom to bolo v oboch mestách min. 270.000 mŕtvych a veľké množstvo zranených ľudí.
Kapitulácia Japonska
Až druhý výbuch atómovej bomby prinútil cisára Hirohita, aby 14. augusta oznámil kapituláciu Japonska, čím sa definitívne skončili boje druhej svetovej vojny. Cisár okrem iného vo vyhlásení japonskému ľudu oznámil:
„Nepriateľ má teraz nové a desivé zbrane, ktoré majú moc zničiť veľa životov. Ak by sme teraz mali pokračovať v boji, nielenže by to viedlo ku konečnému vyhladeniu japonského národa, ale tiež by to viedlo k celkovému zániku ľudskej civilizácie.”.
Kapituláciu podpísal Hirohito na palube americkej vojnovej lode Missouri 2. septembra 1945. Tento termín je zároveň oficiálnym dátumom ukončenia najkrvavejšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva. Utrpenie a veľké množstvo obetí by malo ľudstvu neustále pripomínať dôležitosť mieru a dobrých medzinárodných vzťahov.