Mestská časť Banskej Bystrice Jakub si pripomína v tomto roku významné výročie. Tohto roku by malo byť 700 rokov od postavenia tamojšieho kostola zasväteného svätému Jakubovi staršiemu. V nedeľu 29. júla od 9:15 hod. sa tu koná Banskobystrická Kompostela.
Tento týždeň sme si pripomenuli aj sviatok svätého Jakuba (25. júla v utorok). Kostol bol centrom obce a patrocínium kostola dalo názov tejto niekedy samostatnej obci, ktorá sa v minulosti nazývala Svätý Jakub. Jakub sa stal v novodobej histórii mestskou časťou Banskej Bystrice v roku 1970.
Apoštol Jakub, označovaný Starší, bol jeden z dvanástich apoštolov – učeníkov Ježiša Krista. Meno Jakub je slovenská podoba mena Iakobos, pogréčteného tvaru mena starozákonného patriarchu Jakoba. Význam mena: ten, ktorý nasleduje Boha. Podľa tradície bol v Jeruzaleme okolo Veľkej noci v roku 44 zatknutý vojakmi Herodu Agripy I., ktorý bol vnukom Heroda Veľkého, a na príkaz kráľa sťatý mečom.
Neskôr boli ostatky sv. Jakuba uložené v španielskom meste Compostela do strieborného sarkofágu v chrámovej krypte pod hlavným oltárom, nad nimi je po schodisku prístup k relikviárovému poprsiu svätého Jakuba, ktoré obsahuje svätcovu lebku. Pútnici ju môžu objať okolo ramien. Santiago de Compostela sa stalo od 10. storočia najvýznamnejším pútnickým miestom stredoveku, ktoré pritiahlo až do 15. storočia viac pútnikov než Rím alebo Jeruzalem.
K miestu na severozápade Španielska vznikli mnohé slávne pútnické cesty, ktoré sú dnes aj na Slovensku a vedú cez kláštory, kostoly, útulky a kaplnky. Svätojakubská pútnická cesta, Cesta sv. Jakuba alebo Jakubská cesta. Miesto Jakubovho hrobu je stále predmetom veľkej úcty a dodnes je každoročne cieľom 250 000 pútnikov, nielen z Európy, ale i z celého sveta. Pútnici sem prichádzajú pešo, na koni alebo na bicykli.
„Symbolom pútnikov putujúcich do Santiaga de Compostely je svätojakubská mušľa. Pôvod mušle pochádza z legendy, podľa ktorej portugalský rytier stál v blízkosti prístaviska, kde stála loď, ktorá priviezla ostatky svätého Jakuba do Španielska. Keď jeho kôň videl podivuhodný a svetlý trblietajúci pás, ktorý dopadal z hviezd na apoštola, bol z pohľadu tak vydesený, že skočil do vody a vzal zo sebou do hlbín i rytiera. Rytier bol zachránený a vytiahnutý na palubu. Záchrancovia plní úžasu videli, že jeho telo bolo celkom pokryté svätojakubskými mušľami.“
Historický vývoj mestskej časti Jakub niekdajšej samostatnej obce Svätý Jakub je priamo spojený s historickým chotárom mesta Banská Bystrica. Dedina Jakub sa vyvinula na historickom chotári mesta Bystrica a od 14. storočia v písomných prameňoch označuje názvom Svätý Jakub.
Svätý Jakub ako dedina sa vyvinula pri potoku Bystrica a pri cestnej komunikácii, ktorá prichádzala z Banskej Bystrice a pokračovala do banskobystrickej banskej oblasti Starých Hôr a Španej Doliny. Svätý Jakub sa vyvinul ako radová cestná dedina v priebehu 13. – 14. storočia. Po prvýkrát sa spomína v písomných prameňoch v roku 1390 pod názvom Svätý Jakub.
Svätojakubský kostol sa priamo spomína v písomných prameňoch v roku 1414. V roku 1414 vikár ostrihomského arcibiskupa Jána udelil odpustky viažuce sa na kostol Sv. Jakuba na území mesta Banská Bystrica. Kostol nebol farským kostolom, ale filiálnym a podliehal farskému kostolu Nanebovzatia Panny Márie v meste Banská Bystrica.
V roku 1390 založil bývalý banskobystrický richtár Michal Rosenberger svoju dedinu Svätý Jakub, ležiacu na území Banskej Bystrice, zemanovi Dávidovi za 400 florénov. Tu sa možno dozvedieť o povinnostiach dedinčanov voči majiteľovi dediny. Dedinčania platili daň na Juraja (24. apríla) a na Michala (29. septembra), okrem toho poddanské dávky vianočné a veľkonočné, od každej usadlosti platili ročne 3 florény zlatých, vykonávali 2 robotné dni orby, 2 žatevné dni. Majiteľ dediny platil za dedinu mestu všetky dane.
V roku 1455 už bol Svätého Jakuba bohatý banskobystrický mešťan Štefan Jung. V roku 1465 sa stal majiteľom Jakuba budínsky mešťan Ján Ernst, komotor uhorského kráľa Mateja Korvína. V 16. storočí sa stali majiteľmi dediny Jakub mesto Banská Bystrica a štátna Banská komora. Dedina im patrila až do polovice 19. storočia.
V druhej polovici 19. storočia v súvislosti so spoločenskými zmenami po meruôsmych rokoch sa dedina Svätý Jakub osamostatnila. Samostatná ostala až do roku 1970, kedy bola pričlenená k mestu Banská Bystrica a odvtedy je Jakub jej mestskou časťou. Jakubčania žili čulým spoločenským životom, bola tu škola, pôsobilo tu ochotnícke divadlo, dobrovoľný hasičský zbor, ale napríklad aj futbalový klub – ktorý tu pôsobí do súčasnosti a zachováva jedinečnú tradíciu.
Jakub bol v stredoveku a novoveku súčasťou priemyselnej zóny mesta, ktorú by sme dnes nazvali priemyselným parkom. Priamo v Jakube stálo niekoľko priemyselných zariadení – drotáreň, mlyn, kameňolom, vodná elektráreň a ďalšie. Zóna sa rozprestierala od banskej oblasti Starých Hôr cez Jakub, Kostiviarsku, Medený Hámor až k Striebornej hute (kde stojí súčasná budova Europa Schopping Center).
Príspevok Vladimír Sklenka: Svätojakubské oslavy v Jakube zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.