Spolu s pánom doktorom Svetozárom Dluholuckým sme minulý týždeň boli azda ako poslední radvanskí poslanci v areáli závodu Slovenka v Banskej Bystrici, ktorý sa teraz pripravuje pre novú výstavbu. Bol to zážitok nielen pre mňa.
Sveťo tam vyrastal ako dieťa jeho otec bol prvým riaditeľom textilného závodu Slovenka a tie jeho zážitky boli čarovné. Sprevádzali nás zástupcovia nového investora – spoločnosti Arkon a.s. Prítomný bol aj architekt Igor Marko pôsobiaci vo Veľkej Británii, ktorý sa podieľal na vízii budúceho využitia tohto územia .
V rámci modernej bytovej výstavby sa zachová aj unikátna vodná elektráreň. Pripravuje sa aj publikácia k Slovenke. Škoda, že sa povolilo zbúranie továrenského komína – nový slovenský majiteľ by ho bol v rámci modernej bytovej výstavby zachoval ako atrakciu a zaujímavosť tohto miesta. Najstaršou stredovekou stavbou v rámci areálu Slovenky bol však obilný Horný mlyn na potoku Bystrica – možno sa podarí nájsť aj jeho pozostatky.
Banská Bystrica bola mestom textilu od 18. až do 21. storočia. Posledným veľkým textilným závodom bola Slovenka, ktorej značka Slovenka – Silver sa vyrába v Banskej Bystrici aj v súčasnosti.
Prvá textilná fabrika tu vznikla už v roku 1725 a bola prvým závodom svojho druhu na území Slovenska. Pôvodný závod a budovy SLOVENKY na Striebornom námestí v Banskej Bystrici boli v 19. storočí vybudované pre stoličkovú továreň.
Po skončení I. svetovej vojny v roku 1919 Ján Furdík kúpil bývalú stoličkovú továreň a prebudoval ju na súkenku. V roku 1948 bola firma zoštátnená a celá Furdíkovská rodina sa odsťahovala z Banskej Bystrice. Súkennícka továreň Furdíkovcov bola prebudovaná na pletiarsky závod „Slovenka“.
Závod SLOVENKA ako prvá samostatná slovenská továreň na pletený a tkaný tovar vznikla pôvodne v Martine v máji roku 1921. Dňa 1. januára 1951 Banská Bystrica zachránila závod SLOVENKA pred likvidáciou. Po vojne sa Martin mal zmeniť na strojárenské mesto a mali sa tu vyrábať tanky, preto miesto v Martine pre textilný závod nebolo.
SLOVENKA sa presťahovala z Martina do areálu Furdíkovskej textilnej továrne na Striebornom námestí. Začala sa tak písať novodobá dlhoročná história fabriky spojenej s mestom Banská Bystrica. SLOVENKA sa stala symbolom mesta.
Jej prvým riaditeľom sa stal otec pána doktora Svetozára Dluholuckého, ktorý sa postaral o jej štart a rozkvet ako jedného z najvýznamnejších závodov v Československu. Ako povedal pri návšteve Sveťo, Slovenka sa už v tom čase skladala z dvoch areálov Slovenka 1 a Slovenka 2.
„Som rodák z Martina, hoci rodičov mám z Hornej a Dolnej Lehoty. Sme „ hrdí Horehronci“. Do Bystrice sme prišli v roku 1950, kedy Slovenku presunuli z Martina do Banskej Bystrice – textilky Ruttkay & Furdík na Lazovnej a Stoličkovej ulici. Stal som sa Bystričanom „v správnom čase“. Vtedy ešte Hron tiekol popod baštu pri Pamätníku SNP, vlaková stanica bola niekde pri odborovej rade, na Urpíne bývali majálesy, na Huštáku kolkáreň i kováč a v Radvani tajomný kaštieľ s parkom,“
spomína poslanec Svetozár Dluholucký.
Areál Slovenky 1 patril pôvodne rodine Furdíkovcov a areál Slovenky 2 Ruttkayovcom. Bola tu vybudovaná unikátna vodná elektráreň, ktorá vyrábala elektrinu pre textilnú továreň. Zachovala sa do súčasnosti a spolu s privádzacím vodným kanálom z potoka Bystrica bude zachovaná aj v rámci novej výstavby.
Zaujímavé bolo počúvať Sveťa, ktorý tu vyrastal ako dieťa a jeho zážitky. Nachádzali sa tu v tej dobe tri ostrovy, na jednom z nich dokonca bol prameň kvalitnej vody a to aj napriek tomu, že potok Bystrica bol v tej dobe znečistený odpadovými vodami z Harmaneckých papierní. Na ostrove sa konali podnikové zábavy pre zamestnancov, v závode sa už vtedy vyrábal exkluzívny textilný tovar, ktorý sa vyvážal aj do zahraničia…
Príspevok Vladimír Sklenka: Slovenka kedysi a dnes zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport.