Na utorok 21.júla 2015 pripadlo 135.výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika – slávneho slovenského astronóma, vojenského letca, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska, diplomata a politika podieľajúceho sa na vzniku ČSR. Jeho pamiatku si uctili Bystričania pri jeho buste v Sásovej.
M.R.Štefánik sa narodil pred 135 rokmi
Pietnu spomienku zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej a spoločnosť M.R.Štefánika. Úvodnú báseň venovanú Štefánikovi predniesol predseda MO MS v Banskej Bystrici Igor Kovačovič. Potom Mária Gallová privítala hostí. Boli medzi nimi hlavný radca Stanislav Líška z kancelárie prezidenta SR v Banskej Bystrici, bývalí primátori mesta Ján Králik a Ivan Saktor, bývalý banskobystrický župan Milan Murgaš, súčasný druhý viceprimátor Martin Turčan, poslanci MsZ Marcel Pecník, Matúš Molitoris a Milan Lichý.
Pani Gallová predniesla pri buste M.R.Šefánika slávnostnú reč. Venovala sa v nej najvýznamnejším etapám života tohto nášho velikána a svetoobčana. Neobišla ani históriu jeho busty v Sásovej. Po položení vencov za Maticu slovenskú a Mesto Banská Bystrica si prítomní zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí.
Milan Rastislav Štefánik si dokázal získať dôveru medzi vzdelancami i prostými ľuďmi. Vedel ich nadchnúť, povzbudiť a presvedčiť svojou otvorenosťou a úprimnosťou. Mal mnohé plány a chcel ich uskutočniť. Stal sa apoštolom odhodlania a pevnej vôle vo vede, vlastenectve i spoločenskom živote. Sám hovorieval: „Obsahom životným môže byť úsilie a láska. Tieto dva princípy mi boli kompasom, keď som sa vydal na cestu.“
Osud Štefánikovej busty v Sásovej
V bývalej samostatnej obci Sásová, teraz miestnej časti Banskej Bystrice, je na podstavci osadená kópia pôvodnej busty generála Milana Rastislava Štefánika. Unikátna je tým, že údajne ako jediná ho zobrazuje bez generálskej čiapky. Busta “usvedčuje” Štefánika z toho, že mal málo vlasov a plešinu od čela až za polovici temena. Dielo z patinovaného epoxidu tam osadili v októbri 2005.
Originál busty inštalovali v Sásovej v júni 1938. Rok predtým si ju objednali tamojší obyvatelia, ktorí na ňu vyzbierali 7197 korún a 80 halierov. Z bronzu ju v jedenapolnásobnej veľkosti oproti životnej vytvoril akademický sochár Ladislav Majerský z Bratislavy. Autorom súčasného návrhu kópie busty je architekt Dušan Čupka, jej epoxidovú kópiu odlial akademický sochár Ján Filo.
Podľa dostupných informácií stál pamätník M. R. Štefánika s bustou v Sásovej do prvej polovice 50-tych rokov minulého storočia. Vtedy ho síce odstránili, ale podobizeň Štefánika našťastie nezničili, Bustu po jej odstránení uložili v budove bývalého Miestneho národného výboru v obci. Ani po zániku tohto orgánu však neskončila v zberných surovinách.
Približne v polovici 80-tych rokoch minulého storočia ju z povaly objektu, do ktorého malo prístup viacero ľudí, zobral a tým zachránil vtedajší zväzák Robo Janovec. Od jeho otca sa iniciátor myšlienky znovuosadenia busty Štefánika Ladislav Roháč začiatkom roku 2003 dozvedel, kto má vzácnu bustu.
Premiestniť originál sa do Sásovej nepodarilo, pretože pokusy pozháňať sponzorov boli neúspešné. Epoxidovú kópiu busty, ktorú umiestnili na podstavci pod sásovskou vežou slúžiacou aj ako zvonica, dal potom zhotoviť banskobystrický Mestský úrad s primátorom Jánom Králikom..
Bola totiž obava, že originál z bronzu by mohli ukradnúť zlodeji. Jeho kópiu v Sásovej inštalovali takmer na tom istom mieste, ako predtým originál, pri príležitosti 125. výročia narodenia M. R. Štefánika a 750. výročia udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici. O okolie sochy sa stará pani Roháčová s priateľmi.