V stredu 8. júla 2015 o jednej popoludní sa rodina, priatelia, známi a vlastne celá Banská Bystrica lúčila s hereckou legendou Ivanom Palúchom. Rakva s jeho telom spočinula v hrobe na Rímskokatolíckom cintoríne.
Pohreb Ivana Palúcha
Ivana Palúcha prišli na jeho poslednej ceste odprevadiť aj jeho hereckí kolegovia – Božidara Turzonovová, Ján Greššo, Ľubomír Pavlovič, Štefan Kožka, Eva Večerová, Štefan Šafárik zo zvolenského divadla, rektor banskobystrickej Akadémie umení Matúš Oľha a ďalší. Za mesto Banská Bystrica prišiel prvý viceprimátor Jakub Gajdošík, úvodnú smútočnú reč mala poslankyňa Katarína Čižmárová.
Omšu za Ivana Palúcha v kostole Nanebovzatia Panny Márie celebroval generálny vikár Banskobystrickej diecézy Branislav Koppala. Pri truhle s podobizňou zosnulého stáli muži a ženy v detvianskych krojoch, ktorí mu nad hrobom zaspievali v sprievode fujary. So známym hercom sa prišli rozlúčiť stovky ľudí.
Posledný rozhovor
Ivan Palúch sa 20. júna 2015 dožil 75. narodenín. Len nedávno slávnostne odhalili pamätnú dlaždicu na bratislavskom chodníku slávy. O pár dní na to sa ponáhľal do Trenčianskych Teplíc, kde mali pre jubilanta pripravené prekvapenie. V jeho poslednom rozhovore spomínal na svojho priateľa Ladislava Chudíka († 91). To ešte netušil, že v deň rozlúčky s týmto hereckým velikánom ho bude nasledovať aj on.
3.júla 2015 odišiel do hereckého neba, keď prehral svoj boj so zdravím. Naše Novinky uverejnili posledný rozhovor Ivana Palúcha s Jozefom Bytčánkom. Podelil sa s čitateľmi o svoje zážitky a spomienky. Rozhovor ponechávame autentický v nezmenenej podobe.
„V živote by ma nenapadlo, že budem mať na chodníku slávy svoju tabuľku. Keď ma oslovili, z počiatku som to bral ako vtip. Až neskôr som pochopil, že ide o vážnu vec. O to viac si to vážim, a stále nemôžem tomu uveriť, že je to pravda, “
prezradila svoje pocity herecká legenda z divadelných a filmových scén.
Možno považovať toto ocenenie ako darček jubilantovi? Potešil vás?
Určite! Tento dar hodnotím veľmi vysoko.
Čo je pre vás najväčší dar?
Viete, z môjho pohľadu najväčším darom je, ak má mladý, začínajúci herec, dobrých učiteľov. A ja som to šťastie mal.
Kto vám ukázal správny smer?
Tých ľudí bolo viac. Veľmi rád spomínam na starú českú hereckú školu. Najviac mi v živote dal Miloš Kopecký. Bol to fantastický človek, výborný učiteľ. A tiež jedna osobnosť českého filmu, scenárista a režisér František Vláčil. Bol to vynikajúci človek, výborný pedagóg. Volali sme ho „chodiaca encyklopédia“.
A zo Slovákov?
Tak tých je celá hŕba. Výborne sa mi spolupracovalo s Gustom Valachom, Jozefom Budským, aj keď pôvod mal z Čiech, Lacko Chudík bol skvelý človek, Ctibor Filčík. A mnoho som ich nevymenoval.
Stretli ste sa aj s niekým, kto bol pre vás príťažou?
Nie, ja som mal to šťastie, že som sa pohyboval medzi veľkými osobnosťami. Aj keď jeden Čech mi strpčoval život. Ale toho nebudem menovať. Bol však jediný.
Čo by mal podľa vás herec dnes ovládať, aby sa z neho stal všestranný profesionál ?
V prvom rade by mal podľa mňa vedieť jazyky. Dnes sa bez jazykov nikde nepohne. Jedine vo vinárni u Veľkých Františkánov… Dnes, keď v Európe nejestvujú hranice, je to o to dôležitejšie.
Urobili ste toho veľa, no predsa. Existuje ešte čosi ako nesplnený sen?
Áno. Chcel by som stvárniť ešte jednu postavu slovenských dejín, aj keď ju takmer nikto nepozná. Ide o Mateja Hrebendu. On sám bol slepý, a predsa dokázal dom od domu roznášať svetlo. Chodil z mesta do mesta, zapisoval si rozprávky a povesti, aby mohol pomôcť v dobe ťažkej maďarizácie. Doteraz nie je literárne docenený. Chcel by som sa prihovoriť nášmu pánovi ministrovi kultúry, aby túto myšlienku podporil a dal nejaké peniažteky, aby sa mohol natočiť.