Známa svätojánska vatra, skákanie zaľúbencov cez oheň, vyhadzovanie horiacich metiel či privolávanie dažďa. To sú len niektoré svätojánske zvyky opradené tajomstvami a čarami, ktoré sa v istých kútoch Slovenska zachovali dodnes.
4. jún sa viaže k letnému slnovratu
Ešte v 19. storočí naši predkovia verili, že ide o takzvaný hraničný termín, kedy sú v mimoriadnej sile dobré aj zlé moci.
„Najmä oheň a voda dokázali podľa našich predkov posilniť pozitívne a potlačiť negatívne sily. Známa je najmä svätojánska vatra, ktorá je iba jednou z foriem zachovaných v niektorých oblastiach Slovenska dodnes,“
hovorí Elena Zahradníková, kurátorka a etnologička Slovenského národného múzea v Martine.
Ohne zakladané v predvečer sv. Jána sa kládli na krížnych cestách a vyvýšených miestach chotára, aby zahnali strigy a bosorky, ktoré mohli mať počas tejto noci mimoriadnu moc Upúšťanie od týchto zvykov sa často vysvetľuje legendami o dievčatách, ktorým sa pri preskakovaní zapálili sukne a zhoreli.
Etnologička vysvetľuje:
„Keď už vatra nešľahala do výšok, bola priestorom na prejavenie šikovnosti. Ak preskakoval oheň pár, deklaroval tak svoj vzťah. Verilo sa tiež, že preskočenie ohňa ochráni preskakujúceho v nasledujúcom období od chorôb.“
Horiace metly a privolávanie dažďa
K zvykom našich predkov tiež patrilo púšťanie smolou napustených kolies dole chotárom, čím sa mali očistiť od všetkého zlého a škodlivého. V okolí Kežmarku si zase mládež z obce na sv. Jána zbierala staré metly, ktoré močili do kolomaže a zapálené ich najskôr vyhadzovali v rôznych smeroch a následne chytali za rúčky.
Sviatok sv. Jána bol pre našich predkov rovnako termínom, kedy v období sucha privolávali dážď. Zahradníková spomína:
„V gemerskej obci Sirk chodili dievčatá dva týždne pred sviatkom na stráne nad obcou spievať a páliť ohne. Ak dážď neprichádzal, pokračovali v tomto zvyku aj po sv. Jáne. Podobný zvyk sa uchoval aj v Jamníku na Liptove a v okolí Nitry.“
Vládca búrok a bleskov
Čaru svätojánskej noci verili aj pastieri. Až do 24. júna, teda dňa sv. Jána, nechávali časť pasienkov nedotknutú a dobytok sem vyhnali práve v tento termín. Postavili si tu aj kolibu zo smrekovej kôry a čečiny, vedľa ktorej na „Jána“ ozdobili najvyšší strom papierovými stuhami. Oslavy sv. Jána boli okrem veľkých vatier na salašoch spájané s veľkou hostinou, na ktorej sa jedla baranina často varená v žinčici, či jedlá z darovaných surovín.
„Existovala predstava černokňažníka, ktorý vládol prietržiam mračien, rozkazoval búrke a bleskom a z nich pochádzajúcim ohňom. Živil sa len mliekom od čiernej kravy a vajíčkami od čiernych sliepok. Ak mu ich opýtaní dali, radil im, ako ochrániť svoje polia pred náhlymi búrkami – najčastejšie kalinou, ktorú bolo treba zapichnúť do poľa alebo okolo poľa,“
prezradila tajomstvá sviatku svätého Jána kurátorka a etnologička Elena Zahradníková zo Slovenského národného múzea, ktoré dlhodobo podporuje Poštová banka. Jej klienti majú vďaka tomuto partnerstvu 20-percentnú zľavu na vstup do všetkých 18 múzeí SNM po celom Slovensku.
Všetko najlepšie bystrickým Jánom
Možno povedať, že meno Ján patrí medzi najčastejšie na sa vyskytujúce mená na Slovensku. Spolu s menom Jozefom by sme ho mohli pokojne vyhlásiť za „slovenský deň mužov“.
Pôvod mena Ján pochádza z hebrejského Jochanán, čo znamená boh je milostivý. Známe osobnosti s týmto menom boli napríklad Ján Pavol II, John Lennon, Jan Werich či Ján Botto,. Veľa Jánov žije aj v Banskej Bystrici, jedným z nich je aj primátor mesta Ján Nosko.
Naša redakcia želá bystrickým Jánom k ich sviatku všetko najlepšie, tak na zdravie!