Po fujare a Terchovskej muzike pribudli do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO zo Slovenska aj gajdy a gajdošská kultúru. O takýto zápis sa uchádza aj Radvanský jarmok.
Tretí slovenský zápis v zozname UNESCO
„Rozhodol o tom 24-členný Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. Ten do 4. decembra zasadá v Namíbii a vyhodnocuje celkovo 50 projektov,“
uviedla pre TASR stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná. Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO obsahuje z celého sveta 314 zápisov. Zo Slovenska v ňom doposiaľ figuroval dva prvky. V roku 2008 sa doň zapísala fujara s jej hudbou a v roku 2013 pribudla Terchovská muzika, teraz Gajdy s gajdošskou kultúrou.
Zložitý proces zápisu
Celá procedúra okolo dvoch rokov. Najskôr sa nominovaný národný prvok musí dostať do zoznamu vlastnej krajiny. Z neho sa potom môže nominovať do UNESCO iba jeden prvok. V slovenskom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva je aktuálne deväť prvkov a v januári 2016 by mal pribudnúť ďalší. Okrem Fujary, Terchovskej muziky a Gájd je tam náš Radvanský jarmok, Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku, Čičmianske ornamenty, Banskoštiavnický salamander a Tradičné bábkarstvo na Slovensku.
Gajdy na Slovensku
Pojem gajdošská kultúra na Slovensku zahŕňa nielen samotný hudobný nástroj, ale aj všetky kultúrne a vedomostné prejavy, ktoré súvisia s ich výrobou a používaním. Reprezentuje dlhodobú a kontinuálnu tradíciu najmä roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva na Slovensku, ktorej korene siahajú do 14. storočia.
Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje približne 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Udržiavanie výroby, hry a spevu pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitre a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a v Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, v Malohonte a Tekove.
Prvý cechmajster z Cechu slovenských gajdošov Ľubomír Tatarka zo Slovenskej Ľupče upozorňuje na odlišnosti medzi slovenskými a škótskymi gajdami:
„Slovenské gajdy sa líšia svojou konštrukciou, sú to rozdielne špecifické prvky. A odlišujú sa predovšetkým tým, že u nás to odjakživa bola ľudová tradícia a nie továrenská výroba, skrátka, každý gajdoš bol aj výrobcom gájd a každé gajdy sú teda originál.”
Gajdoši
Samotné gajdy ako hudobný nástroj dýchajú archaickosťou. Voľakedy gajdoši nechodili po folklórnych či špeciálne gajdošských festivaloch, ako je tomu dnes. v minulosti hudobníkmi z folklórnych festivalov, ako ich poznáme dnes.
„Bola to stará pastierska tradícia. Ešte v druhej polovici minulého storočia ste mohli nájsť posledných pôvodných gajdošov na salašoch Ide o stratený svet, ktorý v autentickej podobe zmizol v priebehu posledných desaťročí Prišiel socializmus a miesto salašov sme zaviedli jednotné roľnícke družstvá. Vtedy to už boli ľudia na okraji spoločnosti, nikto ich nechápal, verejnosti boli na smiech. Žili prakticky akoby ešte v šestnástom storočí. Ale boli to páni muzikanti,“
hovorí Ľubomír Tatarka, ktorý gajdy sám vyrába a na nich aj hrá.
Starí gajdoši boli spätí s prírodou a mali svoju životnú múdrosť. Prvý cechmajster z Cechu slovenských gajdošov k tomu dodáva:
„Mnohí z dávnych bačov a valachov na paši muzicírovali od rána do večera. Aj ovce boli pri tom pokojnejšie. Vnímali, že majú pri sebe strážcu s gajdičkami. A spokojná ovca aj dobre dojí.”
Podľa Tatarku gajdoši potom zišli zo salaša do najbližšej krčmy a za pohárik zahrali hosťom po pesničke. Gajdošstvo bol ich životný štýl i živnosť. Pivo či pálenku si v krčme si pýtali vo veršoch, aj krčmárke zaspievali, aká je krásna. Každý gajdoš mal vlastný repertoár, takže ak by zahral čosi cudzie, ľudia by mu na to prišli. Pritom sa pospievalo všeličo, často aj štipľavé pesničky.
Pôvodná slovenská gajdošská tradícia bude mať odteraz svoje trvalé miesto v Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to pre našu krajinu veľká pocta, preto si treba gajdošov a gajdošskú stáročnú kultúru vážiť.
Príspevok V Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO sú už aj naše gajdy zobrazený najskôr Bystricoviny.sk - správy - kultúra - spoločnosť.